Premiér Slovenska Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA/PRAHA – Vládna koalícii vedená premiérom Mikulšom Dzurindom prijala v uplynulých štyroch rokoch niekoľko zásadných legislatívnych opatrení, ktoré na Slovensku výrazne stimulovali ekonomický rozvoj a pozitívne ovplyvnili príliv zahraničných investícii do krajiny.
Reformná aktivita zasiahla i do oblasti súdnictva a zdravotníctva. Kabinet však má za sebou i menej slávne okamžiky – veľké spory medzi koaličnými partnermi, podozrenia z kupovania poslaneckých hlasov či neúspešný pokus o zavedenie poplatkov na vysokých školách. Svoje štvorročné pôsobenie budú vládne strany obhajovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách 17. júna.
Zmení sa vláda?
Napriek hlasnej chvále slovenského reformného programu zo strany Bruselu a zahraničných ekonomických špičiek, zatiaľ podľa prieskumov prevláda u slovenských voličov želanie vládu vymeniť. Priaznivé ekonomické výsledky krajiny a rast životnej úrovne totiž nedokázali zmeniť tradične skeptický postoj Slovákov k politickej reprezentácii.
Analytici uvádzajú niekoľko dôvodov prečo sa tak nestalo. Medzi hlavné patrí neschopnosť vlády presvedčiť voličov o dôležitosti prevedených reforiem. Voliči majú pochopiteľne tendenciu vnímať každodenné negatívne dopady vládnych opatrení (náhle oslabenie sociálnych istôt, rastúce ceny, zavedenie poplatkov v zdravotníctve) a zabúdať na ich nie tak zjavné pozitívne účinky (nízky rozpočtový schodok, postupné zlepšovanie životnej úrovne). K tomu sa pridávajú i pocity únavy z dlhoročného uťahovania si opaskov, sklamania, že reformy boli nariadené bez širšej verejnej diskusie „zhora“, a presvedčenia, že vládne kroky pomohli len tým najbohatším.
Čo sa kabinetu podarilo a čo nie?
Naviac sa kabinetu niektoré problémy vyriešiť nepodarilo - napriek vysokému hospodárskemu rastu (v posledných rokoch 4,5 až šesť percent HDP) a masívnemu prílivu zahraničných investícii zostáva na Slovensku naďalej veľmi vysoká nezamestnanosť, ktorá sa v priemere pohybuje okolo 16 a v niektorých oblastiach prekračuje hranicu 20 percent. Ľudia bez práce sa naviac museli vyrovnať z nižšou podporou a ani zamestnaní na tom nie sú čo do výšky prímov v porovnaní s ostatnými nováčikmi v EÚ práve najlepšie. Výkonnosť slovenského hospodárstva sa síce zvyšuje, ale naďalej zaostáva za Maďarskom či Českom. Markantnou zostáva i priepasť medzi hospodárskymi výsledkami Bratislavského kraja a ďalšími regiónmi Slovenska.
Dzurindovej vláde neprospeli ani časté spory medzi koaličnými partnermi a jej dlhodobá neistá podpora v parlamente, ktorá poskytovala živnú pôdu pre špekulácie o kupčení s poslaneckými hlasmi. Kabinetu sa nevyhli ani korupčné škandály – po jednom z nich odišla vlani v septembri z vlády Aliancia nového občana vedená Pavlom Ruskom. V poslednom roku nastali personálne zmeny, zavŕšené demisiou ministrov z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Medzi neúspechy vlády môžeme počítať i zamietnutie zákona o študentských pôžičkách - na jeho podpore sa vládny poslanci nedokázali zhodnúť.
Úspech v zahraničnej politike
Naopak úspešný bol Dzurindov kabinet v zahraničnej politike. Podarilo sa u doviesť Slovensko do Severoatlantickej aliancia (marec 2004) i Európskej únie (1. máj 2004) a definitívne zmazať tiene, ktoré na krajinu dopadli za Mečiarovej vlády. Svoje ambície na medzinárodnom poli Slovensko len potvrdilo suverénnym zvládnutím organizácie minuloročného summitu Bush - Putin v Bratislave či získaním postu nestáleho člena Rady bezpečnosti OSN pre roky 2005 až 2006.
Zmení sa vláda?
Napriek hlasnej chvále slovenského reformného programu zo strany Bruselu a zahraničných ekonomických špičiek, zatiaľ podľa prieskumov prevláda u slovenských voličov želanie vládu vymeniť. Priaznivé ekonomické výsledky krajiny a rast životnej úrovne totiž nedokázali zmeniť tradične skeptický postoj Slovákov k politickej reprezentácii.
Analytici uvádzajú niekoľko dôvodov prečo sa tak nestalo. Medzi hlavné patrí neschopnosť vlády presvedčiť voličov o dôležitosti prevedených reforiem. Voliči majú pochopiteľne tendenciu vnímať každodenné negatívne dopady vládnych opatrení (náhle oslabenie sociálnych istôt, rastúce ceny, zavedenie poplatkov v zdravotníctve) a zabúdať na ich nie tak zjavné pozitívne účinky (nízky rozpočtový schodok, postupné zlepšovanie životnej úrovne). K tomu sa pridávajú i pocity únavy z dlhoročného uťahovania si opaskov, sklamania, že reformy boli nariadené bez širšej verejnej diskusie „zhora“, a presvedčenia, že vládne kroky pomohli len tým najbohatším.
Čo sa kabinetu podarilo a čo nie?
Naviac sa kabinetu niektoré problémy vyriešiť nepodarilo - napriek vysokému hospodárskemu rastu (v posledných rokoch 4,5 až šesť percent HDP) a masívnemu prílivu zahraničných investícii zostáva na Slovensku naďalej veľmi vysoká nezamestnanosť, ktorá sa v priemere pohybuje okolo 16 a v niektorých oblastiach prekračuje hranicu 20 percent. Ľudia bez práce sa naviac museli vyrovnať z nižšou podporou a ani zamestnaní na tom nie sú čo do výšky prímov v porovnaní s ostatnými nováčikmi v EÚ práve najlepšie. Výkonnosť slovenského hospodárstva sa síce zvyšuje, ale naďalej zaostáva za Maďarskom či Českom. Markantnou zostáva i priepasť medzi hospodárskymi výsledkami Bratislavského kraja a ďalšími regiónmi Slovenska.
Dzurindovej vláde neprospeli ani časté spory medzi koaličnými partnermi a jej dlhodobá neistá podpora v parlamente, ktorá poskytovala živnú pôdu pre špekulácie o kupčení s poslaneckými hlasmi. Kabinetu sa nevyhli ani korupčné škandály – po jednom z nich odišla vlani v septembri z vlády Aliancia nového občana vedená Pavlom Ruskom. V poslednom roku nastali personálne zmeny, zavŕšené demisiou ministrov z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Medzi neúspechy vlády môžeme počítať i zamietnutie zákona o študentských pôžičkách - na jeho podpore sa vládny poslanci nedokázali zhodnúť.
Úspech v zahraničnej politike
Naopak úspešný bol Dzurindov kabinet v zahraničnej politike. Podarilo sa u doviesť Slovensko do Severoatlantickej aliancia (marec 2004) i Európskej únie (1. máj 2004) a definitívne zmazať tiene, ktoré na krajinu dopadli za Mečiarovej vlády. Svoje ambície na medzinárodnom poli Slovensko len potvrdilo suverénnym zvládnutím organizácie minuloročného summitu Bush - Putin v Bratislave či získaním postu nestáleho člena Rady bezpečnosti OSN pre roky 2005 až 2006.
