Po návrate z väzenia nemá deti ani prácu, žije v byte bez tepla a elektriny
SPIŠSKÁ NOVÁ VES - Matka, ktorú odsúdili za týranie vlastných detí - synov Róberta (10 ) a Erika (5), je už na slobode. Marcelu Salitrikovú (33) odsúdil Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v marci 2004. Z trestu tridsať mesiacov si v nitrianskej väznici odsedela desať, nedávno ju podmienečne prepustili. Teraz sa bez detí, manžela, práce a s dlhmi na krku pokúša začať nový život.
„Z rozhodnutia súdu som bola veľmi prekvapená. Necítim sa vinná, deťom som neubližovala. Je pravda, že starší občas dostal, ale podľa mňa to boli celkom normálne rodičovské tresty,“ rozhovorila sa bývalá väzenkyňa. To, že sa ocitla za mrežami, má podľa jej slov na svedomí exmanžel, ktorý sa teraz stará o jej synov. „Poštval deti proti mne,“ rozhorčene konštatuje Marcela Salitriková.
Na svojich synov spomínala vo väznici každý deň, posielala im listy. „Bolo to tam ťažké. Najväčšie problémy som mala s lesbičkami. Stále otravovali. Na druhej strane som mala šťastie, že som pracovala. Práca mi pomáhala prežiť,“ zdôverila sa Novovešťanka.
Po príchode na slobodu ju čakal prázdny byt, kopec dlhov za elektrinu, nájom, alimenty a nejasná budúcnosť. Keďže jej súd nezakázal styk s deťmi, občas sa s nimi vída, väčšinou však len s mladším Erikom. Ten má zo života s matkou naozaj dramatický zážitok - vypadol z okna na druhom poschodí. „Rada by som si ich zobrala k sebe, ale čo by tu robili? V byte nemám elektrinu ani kúrenie. Navyše som bez práce, žijem z 1 610 korún mesačne,“ priznáva vyučená krajčírka.
Napriek nepriazni osudu chce začať nový život. Dokonca nevylučuje, že by chcela ďalšie dieťatko - v skrini má stále odložené detské oblečenie. „Prežívam ťažké obdobie, veľa ľudí je proti mne. Pomáhajú mi však rodina a susedia. Chlap mi nechýba, ale deti áno,“ uzavrela M. Salitriková.
Na svojich synov spomínala vo väznici každý deň, posielala im listy. „Bolo to tam ťažké. Najväčšie problémy som mala s lesbičkami. Stále otravovali. Na druhej strane som mala šťastie, že som pracovala. Práca mi pomáhala prežiť,“ zdôverila sa Novovešťanka.
Po príchode na slobodu ju čakal prázdny byt, kopec dlhov za elektrinu, nájom, alimenty a nejasná budúcnosť. Keďže jej súd nezakázal styk s deťmi, občas sa s nimi vída, väčšinou však len s mladším Erikom. Ten má zo života s matkou naozaj dramatický zážitok - vypadol z okna na druhom poschodí. „Rada by som si ich zobrala k sebe, ale čo by tu robili? V byte nemám elektrinu ani kúrenie. Navyše som bez práce, žijem z 1 610 korún mesačne,“ priznáva vyučená krajčírka.
Napriek nepriazni osudu chce začať nový život. Dokonca nevylučuje, že by chcela ďalšie dieťatko - v skrini má stále odložené detské oblečenie. „Prežívam ťažké obdobie, veľa ľudí je proti mne. Pomáhajú mi však rodina a susedia. Chlap mi nechýba, ale deti áno,“ uzavrela M. Salitriková.
