Syn zabíjal mamu, priateľka sa pozerala

Nedokázalo sa, že mu pri vražde naozaj asistovala. Mladý muž bol počas celého pojednávania arogantný a svoj čin nikdy neoľutoval. Stále tvrdil, že je nevinný a jeho maminku mu vraj zabila Veronika. To však vyvrátili znalci, ktorí uviedli, že útla dievčina to urobiť nemohla. Mŕtva žena mala totiž zlomenú štítnu chrupavku a na to je potrebná veľká sila. Navyše, podľa ich skúseností, silu pri vraždení využívajú iba muži. Počas pojednávania použili aj videozáznam z rekonštrukcie vraždy. Bolo tam aj telo mŕtvej Dagmary P., tak, ako ju našli policajti zabalenú v koberci v pivnici v roku 2003. Vrah ju obliekol do červenej spodnej bielizne, ktorá ladila s krvou na jej tvári. Syn ju do nej totiž pred smrťou niekoľkokrát udrel. Obžalovaný na svoju mŕtvu matku, ktorá sa o neho pred vraždou vzorne starala, pozeral s chladom. Naopak, Veronika sa na ňu nedokázala ani pozrieť a celý čas plakala. Exmilenci počas celého procesu obviňovali z vraždy jeden druhého. Po vynesení rozsudku Tomáš uviedol: „Ja som nevinný. Nič som nespravil. Je vrchol, že tento zaujatý súd oslobodil vrahyňu mojej matky,“ povedal s putami na rukách. Veronika bola s verdiktom spokojná: „Nemala som dôvod zabíjať ju,. Mali sme menšie nezrovnalosti. Vyčítala nám, že u nich bývam a nikde nepracujeme. To on nám stále ubližoval, ja som ho iba počúvala.“ Jej slová potvrdili aj ich známi, ktorí vedeli, že syn bije svoju matku. Tá sa dokonca obávala o svoj život.

Po čine sa mladík k vražde najskôr priznal. Vraj to bola náhoda. Potom chcel, aby vinu zobrala na seba Veronika. Tá mala povedať, že je tehotná, takže by ju podľa neho pustili na slobodu. Dokonca jej z väzenia posielal aj svoje spermie vo fľaštičkách od liekov. Mala ich využiť na to, aby sa dostala do iného stavu. „Milovala som ho, ale vo väzbe som prežívala ťažké obdobie. Teraz je všetko iné. Mám prácu a nový život. Na minulosť chcem zabudnúť,“ dodala Veronika. Rozsudok nad jej expriateľom nie je ešte právoplatný.