Súd pri ukladaní trestu zohľadnil mentálnu zaostalosť Evy P. a skutočnosť, že žila na samote, kde na riešenie zložitých situácií bola odkázaná sama na seba.
BANSKÁ BYSTRICA - Na päť rokov odňatia slobody v najľahšej nápravnovýchovnej skupine odsúdil dnes senát Krajského súdu v Banskej Bystrici 46-ročnú Evu P. z obce Lukovištia v okrese Rimavská Sobota. Uznal ju vinnou, že zanedbaním starostlivosti zapríčinila smrť 51-ročného druha Jána Hanesa.
Eva s Jánom žila v dome jeho otca blízko obce, v časti zvanej Pustatina od roku 1991. Spolu mali dve dcéry a jedného syna. Ján pracoval v miestnom poľnohospodárskom družstve. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval a od januára 2000 sa stal invalidným dôchodcom. Neskôr sa nedokázal ani sám postaviť na nohy a bol plne odkázaný na starostlivosť družky. Tá ho však zanedbávala, nedávala mu jesť a odopierala mu i nevyhnutnú osobnú a hygienickú starostlivosť. Podľa prokurátora Ján v mučivých útrapách zomrel 6. novembra 2004 na následky ťažkého hnisavého zápalu pľúc s opuchom mozgu. V čase smrti mal iba 42 kilogramov. Jánovo telo bolo v špinavých šuštiakoch, vo výkaloch, pričom na nohách mal prirastené ponožky.
Deň pred smrťou Jána navštívili policajti. Našli ho zamknutého v zadebnenej miestnosti bez svetla a vo veľmi zlom stave. Nedalo sa s ním komunikovať a iba chrčal. Policajti o veci informovali nadriadených a požadovali, aby na miesto prišiel policajný výjazd z Okresného riaditeľstva PZ a lekár. Tí však prišli až po Jánovej smrti.
Psychologička označila Evu P. za človeka, ktorý pri činnosti potrebuje dohľad, usmernenie a v záťažových situáciách je bezradný. Podľa znalkyne nechcela vedome druhovi ublížiť. Obžalovaná sa cíti za smrť Jána vinná, tvrdí však, že druhovi ublížiť nechcela. Nariadením súdu boli dve dcéry Eve P. a jej druhovi odobraté z výchovy a umiestnené v špeciálnej internátnej škole. S rodičmi žil iba 8-ročný syn Janko, na ktorom nebohý údajne veľmi lipol. Keď Eva P. odchádzala z domu, syna s otcom zamykala v izbe, na ktorej bolo okno zadebnené doskami. V roku 2003 porodila syna, ktorého otcom je sused.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil mentálnu zaostalosť Evy P. a skutočnosť, že žila na samote, kde na riešenie zložitých situácií bola odkázaná sama na seba. Nestotožnil sa s názorom obžaloby, že Eva P. konala v priamom úmysle usmrtiť druha. Rozsudok nie je právoplatný. Obžalovaná sa odvolania vzdala, ale hneď po vyhlásení rozsudku sa odvolal prokurátor. Žiadal pre Evu P. vyšší trest.
Deň pred smrťou Jána navštívili policajti. Našli ho zamknutého v zadebnenej miestnosti bez svetla a vo veľmi zlom stave. Nedalo sa s ním komunikovať a iba chrčal. Policajti o veci informovali nadriadených a požadovali, aby na miesto prišiel policajný výjazd z Okresného riaditeľstva PZ a lekár. Tí však prišli až po Jánovej smrti.
Psychologička označila Evu P. za človeka, ktorý pri činnosti potrebuje dohľad, usmernenie a v záťažových situáciách je bezradný. Podľa znalkyne nechcela vedome druhovi ublížiť. Obžalovaná sa cíti za smrť Jána vinná, tvrdí však, že druhovi ublížiť nechcela. Nariadením súdu boli dve dcéry Eve P. a jej druhovi odobraté z výchovy a umiestnené v špeciálnej internátnej škole. S rodičmi žil iba 8-ročný syn Janko, na ktorom nebohý údajne veľmi lipol. Keď Eva P. odchádzala z domu, syna s otcom zamykala v izbe, na ktorej bolo okno zadebnené doskami. V roku 2003 porodila syna, ktorého otcom je sused.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil mentálnu zaostalosť Evy P. a skutočnosť, že žila na samote, kde na riešenie zložitých situácií bola odkázaná sama na seba. Nestotožnil sa s názorom obžaloby, že Eva P. konala v priamom úmysle usmrtiť druha. Rozsudok nie je právoplatný. Obžalovaná sa odvolania vzdala, ale hneď po vyhlásení rozsudku sa odvolal prokurátor. Žiadal pre Evu P. vyšší trest.
