Predseda HZD Jozef Grapa.
BRATISLAVA - Hnutie za demokraciu (HZD) by v prípade vstupu do vlády po júnových parlamentných voľbách rado obsadilo posty ministrov pôdohospodárstva a výstavby, ale napríklad aj ministra vnútra, či zahraničných vecí. "Máme odborníkov, ktorými by sme vedeli obsadiť tieto rezorty," povedal pre agentúru SITA predseda HZD Jozef Grapa.
Podľa neho HZD je strana, ktorá nie je radikálna, nemá extrémne zameranie. "Tolerujeme viaceré názory. Máme preto veľký koaličný potenciál," zdôraznil Grapa. HZD má výhrady len k doterajšiemu uplatňovaniu spôsobu vládnutia formou nezávislých poslancov, kde je obmedzujúcim limitom premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý tomu napomáhal. "Ak by v SMK prevládli extrémistické názory ako ich prezentuje Miklós Duray, s tými sa tiež nemôžeme stotožniť. K iným stranám výhrady nemáme," dodal Grapa.
HZD odmieta aj po voľbách spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Pripúšťa však, že vysokoškolské vzdelávanie môže byť spoplatnené pre tých študentov, ktorí opakujú skúšky alebo celý ročník. "Pripúšťame tiež spoplatnenie externého štúdia, keď si zamestnaný študent vie prispieť na vzdelanie," povedal predseda strany. HZD by viac peňazí vyčlenilo na regionálne školstvo. "Regionálne školstvo treba podporiť, aby pri súčasnej sociálnej situácii, keď nie je peňazí na cestovné, mohli existovať v obciach na základných školách málotriedky," zdôraznil.
V zdravotníctve podľa HZD neprebehla reforma, ale odštátňovanie a privatizácia. "Nesúhlasíme s tým, aby sa zdravotníctvo odštátňovalo cez akciové spoločnosti, kde zdravotné poisťovne diktujú, ktorá nemocnica je životaschopná a nerobí to trh," vyhlásil Grapa. Štát musí podľa HZD prispievať väčšou mierou na svojich poistencov.
HZD má veľké výhrady k reforme v sociálnej oblasti. "Existuje disparita medzi starodôchodcami a novodôchodcami. Nemyslíme si, že vyššie dôchodky by mať len tí, ktorí odišli do dôchodku po 1. januári 2004 a ostatní sú odkázaní len na dožitie," povedal Grapa. Podľa HZD by sa mali valorizovať všetky dôchodky tak, aby neboli také rozdiely, ako teraz. Dôchodky by mali kopírovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve. V sociálnej oblasti HZD presadzuje väčšiu solidárnosť medzi vrstvami obyvateľstva. Nemôžu byť podľa HZD také rozdiely medzi sociálnymi skupinami ako sú dnes.
Pre HZD je stieranie regionálnych rozdielov prioritou. "Nemôže byť bohatá len Bratislava a okolie. Regionálne rozdiely sa musia znižovať investičnými stimulmi najmä do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť a kde nie je vybudovaná infraštruktúra," zdôraznil Grapa. HZD chce, aby sa vidiek nevyľudňoval. Preto chce strana, ktorú zakladal Ivan Gašparovič v týchto regiónoch podporiť rozvoj poľnohospodárstva, priemyselné spracovanie poľnohospodárskych produktov ako je napríklad bionafta. Takéto opatrenia by mali zvýšiť v regiónoch zamestnanosť.
Rovná daň priniesla podľa HZD svoj cieľ. Sú však v tejto oblasti potrebné niektoré úpravy. "Nemyslíme si, že by sa mali zdaňovať dividendy. Máme obavu, že ak by k tomu došlo, zisk by smeroval do tretích krajín, čím by klesol príjem štátu z daní právnických osôb zo zisku. Treba však zaviesť viaceré sadzby DPH. Nižšia sadzba by mala platiť pre potraviny, lieky, vzdelanie," uviedol Grapa. Vstup do eurozóny bude podľa neho záležať od pripravenosti našej ekonomiky. "Ak budeme pripravení, nemá HZD výhrady," dodal.
Reorganizácia štátnej správy bola podľa HZD politická, aby po nej každá strana mala v regióne svojich ľudí. "Reforma verejnej správy je neúčelná. Je množstvo nových úradov. Máme veľa obslužných úradníkov ako sú sekretárky. V okresoch je niekoľko prednostov. Štát by mal mať v regióne jedného zástupcu, ktorý by bol partnerom aj pre samosprávu," povedal Grapa. Slovenská zahraničná politika by mala podľa neho razantnejšie obhajovať hospodárskoekonomické záujmy Slovenska. Nemala by sa prispôsobovať len väčším štátom. Mala by viac presadzovať národné záujmy.
HZD odmieta aj po voľbách spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Pripúšťa však, že vysokoškolské vzdelávanie môže byť spoplatnené pre tých študentov, ktorí opakujú skúšky alebo celý ročník. "Pripúšťame tiež spoplatnenie externého štúdia, keď si zamestnaný študent vie prispieť na vzdelanie," povedal predseda strany. HZD by viac peňazí vyčlenilo na regionálne školstvo. "Regionálne školstvo treba podporiť, aby pri súčasnej sociálnej situácii, keď nie je peňazí na cestovné, mohli existovať v obciach na základných školách málotriedky," zdôraznil.
V zdravotníctve podľa HZD neprebehla reforma, ale odštátňovanie a privatizácia. "Nesúhlasíme s tým, aby sa zdravotníctvo odštátňovalo cez akciové spoločnosti, kde zdravotné poisťovne diktujú, ktorá nemocnica je životaschopná a nerobí to trh," vyhlásil Grapa. Štát musí podľa HZD prispievať väčšou mierou na svojich poistencov.
HZD má veľké výhrady k reforme v sociálnej oblasti. "Existuje disparita medzi starodôchodcami a novodôchodcami. Nemyslíme si, že vyššie dôchodky by mať len tí, ktorí odišli do dôchodku po 1. januári 2004 a ostatní sú odkázaní len na dožitie," povedal Grapa. Podľa HZD by sa mali valorizovať všetky dôchodky tak, aby neboli také rozdiely, ako teraz. Dôchodky by mali kopírovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve. V sociálnej oblasti HZD presadzuje väčšiu solidárnosť medzi vrstvami obyvateľstva. Nemôžu byť podľa HZD také rozdiely medzi sociálnymi skupinami ako sú dnes.
Pre HZD je stieranie regionálnych rozdielov prioritou. "Nemôže byť bohatá len Bratislava a okolie. Regionálne rozdiely sa musia znižovať investičnými stimulmi najmä do regiónov, kde je vysoká nezamestnanosť a kde nie je vybudovaná infraštruktúra," zdôraznil Grapa. HZD chce, aby sa vidiek nevyľudňoval. Preto chce strana, ktorú zakladal Ivan Gašparovič v týchto regiónoch podporiť rozvoj poľnohospodárstva, priemyselné spracovanie poľnohospodárskych produktov ako je napríklad bionafta. Takéto opatrenia by mali zvýšiť v regiónoch zamestnanosť.
Rovná daň priniesla podľa HZD svoj cieľ. Sú však v tejto oblasti potrebné niektoré úpravy. "Nemyslíme si, že by sa mali zdaňovať dividendy. Máme obavu, že ak by k tomu došlo, zisk by smeroval do tretích krajín, čím by klesol príjem štátu z daní právnických osôb zo zisku. Treba však zaviesť viaceré sadzby DPH. Nižšia sadzba by mala platiť pre potraviny, lieky, vzdelanie," uviedol Grapa. Vstup do eurozóny bude podľa neho záležať od pripravenosti našej ekonomiky. "Ak budeme pripravení, nemá HZD výhrady," dodal.
Reorganizácia štátnej správy bola podľa HZD politická, aby po nej každá strana mala v regióne svojich ľudí. "Reforma verejnej správy je neúčelná. Je množstvo nových úradov. Máme veľa obslužných úradníkov ako sú sekretárky. V okresoch je niekoľko prednostov. Štát by mal mať v regióne jedného zástupcu, ktorý by bol partnerom aj pre samosprávu," povedal Grapa. Slovenská zahraničná politika by mala podľa neho razantnejšie obhajovať hospodárskoekonomické záujmy Slovenska. Nemala by sa prispôsobovať len väčším štátom. Mala by viac presadzovať národné záujmy.
