Najstaršia obyvateľka Slovenska 107-ročná Košičanka Alžbeta Budínska vo štvrtok popoludní zomrela.
KOŠICE - Najstaršia obyvateľka Slovenska 107-ročná Košičanka Alžbeta Budínska vo štvrtok popoludní zomrela. Žila v troch storočiach - narodila sa v 19. storočí a zomrela v 21. storočí. V novembri tohto roka by oslávila 108. narodeniny. Tvrdila, že život jej dal všetko, po čom túžila. Na smrť bola pripravená.
Aj keď jej zdravíčko ešte dobre slúžilo, s prichádzajúcou smrťou bola zmierená. „Mňa tu asi Pán Boh zabudol,“ konštatovala pani Alžbeta, keď oslavovala svoje 107. narodeniny v novembri 2005. Vtedy si netrúfala odhadnúť, koľko sa ešte dožije. Bola však vďačná za každý nový deň. Tvrdila, že v živote už získala všetko, po čom túžila. Mrzelo ju však, že všetky jej kamarátky už zomreli. Bola realistka, a tak už mala pripravené i miesto svojho posledného odpočinku. „Ešte v roku 1967 si dala postaviť kryptu,“ upresnila jedna z jej dcér. Posledné dni života prežila Alžbeta Budinská v košickom domove dôchodcov, kde ju navštevovali najbližší príbuzní.
V trinástich robila slúžku
Alžbeta Budínska žila v troch storočiach. Narodila sa 17. 11. 1898, prežila obidve svetové vojny, vychovala tri dcéry. Život sa s ňou nemaznal. Zažila bohatstvo i biedu. V novembri 2005 oslávila úctyhodných 107 rokov. Vtedy porozprávala o svojom živote. Do štvrtka, keď skonala, bola najstaršou obyvateľkou Slovenska.
„Narodila som sa v Žiline, neskôr sme sa presťahovali do Košíc. Otecko pracoval na železnici. V tom čase to bola nesmierna pocta. Veď to bola prvá železnica a pracovať na nej bolo čosi ako poslanie,“ s láskou si zaspomínala na detstvo pani Alžbeta na konci minulého roku. „Mamička bola doma, starala sa o päť detí. Vtedy bola taká doba. Muž sa staral o financie, žena zasa o výchovu detí.“ V trinástich rokoch odišla do služby k bohatej speváčke do Budapešti. Vychovávala tam jej dieťa a naučila sa spôsobom vyššej spoločnosti.
Prvú svetovú vojnu prežívala ako mladučké dievča. „Nebolo to ľahké obdobie. Všetci sa museli uskromňovať. Nebolo čo jesť, nebolo vlastne ničoho,“ povedala Alžbeta Budínska. Po vojne mladá Alžbeta využila svoje skúsenosti. Mala povolenie viesť živnosť. Bol to výučný list, ktorý ju oprávňoval otvoriť si obchod. „Zamestnala som sa v Žiline u súkromníka, ktorý mal obchod so zmiešaným tovarom. Darilo sa mi, tak ma šéf poslal na východ do Michaloviec skupovať zeleninu a ovocie. Tie som potom vlakom posielala na západ,“ spomínala A. Budínska. Napokon sa jej východ stal osudným. Našla si tu manžela a zostala tu žiť.
V trinástich robila slúžku
Alžbeta Budínska žila v troch storočiach. Narodila sa 17. 11. 1898, prežila obidve svetové vojny, vychovala tri dcéry. Život sa s ňou nemaznal. Zažila bohatstvo i biedu. V novembri 2005 oslávila úctyhodných 107 rokov. Vtedy porozprávala o svojom živote. Do štvrtka, keď skonala, bola najstaršou obyvateľkou Slovenska.
„Narodila som sa v Žiline, neskôr sme sa presťahovali do Košíc. Otecko pracoval na železnici. V tom čase to bola nesmierna pocta. Veď to bola prvá železnica a pracovať na nej bolo čosi ako poslanie,“ s láskou si zaspomínala na detstvo pani Alžbeta na konci minulého roku. „Mamička bola doma, starala sa o päť detí. Vtedy bola taká doba. Muž sa staral o financie, žena zasa o výchovu detí.“ V trinástich rokoch odišla do služby k bohatej speváčke do Budapešti. Vychovávala tam jej dieťa a naučila sa spôsobom vyššej spoločnosti.
Prvú svetovú vojnu prežívala ako mladučké dievča. „Nebolo to ľahké obdobie. Všetci sa museli uskromňovať. Nebolo čo jesť, nebolo vlastne ničoho,“ povedala Alžbeta Budínska. Po vojne mladá Alžbeta využila svoje skúsenosti. Mala povolenie viesť živnosť. Bol to výučný list, ktorý ju oprávňoval otvoriť si obchod. „Zamestnala som sa v Žiline u súkromníka, ktorý mal obchod so zmiešaným tovarom. Darilo sa mi, tak ma šéf poslal na východ do Michaloviec skupovať zeleninu a ovocie. Tie som potom vlakom posielala na západ,“ spomínala A. Budínska. Napokon sa jej východ stal osudným. Našla si tu manžela a zostala tu žiť.
