Svah nad obcou Jarabá nad prameňom kyselky vyzeral krátko po víchrici takto...
BREZNO - Z kalamitného dreva spred dvoch rokov spracovali len niečo vyše polovice. Breznianskym lesníkom totiž bráni v prístupe k ďalším pováľaným stromom ťažký terén v Nízkych Tatrách a dlhá zima. Na niektoré miesta sa nemôžu ani dostať: „Je to Pošová a Zelená Mlynná dolina, kde je 40-tisíc kubíkov nespracovaného dreva,“ vysvetľuje riaditeľ Lesov mesta Brezno Ladislav Gašpar.
Probl ém v dvoch doli nách nad obcou Mýto pod Ďumbierom je podľa neho v prístupovej ceste - o nej musí rozhodnúť Krajský úrad životného prostredia a príslušné ministerstvo. Im to však podľa Gašpara trvá akosi prid lh o : „ Pri t om v tý c h miestach hrozí akútne nebezpečenstvo poži aru. Ak vznikne, zhorí pri ňom polovica Nízkych Tatier, pretože sa tam dá dostať len vrtuľníkom,“ varuje. Kalamitné drevo je však aj na iných svaho ch v okolí Brezna. V ťažko prístupnom teréne ho môžu približovať a znášať len pomocou lanoviek. Situáciu komplikuje ešte stále vysoká vrstva snehu. Z c el kovéh o o bjem u takmer 300-tisíc kubíkov kalamitného dreva spracovali doposiaľ čosi vyše polovice. Na zvyšok si šéf mestských lesov tr úfa tento rok. „Je to však pre dlhú zimu dosť nereálne,“ zhodujú sa viacerí lesníci. Fotografie oblastí postihnutých víchricou, ktorá zničila v roku 2004 časť Nízkych Tatier, môžete až do konca apríla vidieť v Horehronskom múzeu v Brezne.
