BRATISLAVA - Nedôvera voči politikom koncom minulého roka výrazne stúpla. Kým v januári 2012 neoznačila meno žiadneho konkrétneho politika v rebríčku dôveryhodnosti tretina opýtaných, v novembrovom prieskume to bolo už 47 percent.
"Metaforicky by sa dalo povedať, že ten pán nikto alebo pani nikto na Slovensku triumfuje. Táto miera nedôvery k politikom, odráža istú skepsu, sklamanie, frustráciu z politiky a politikov ako takých," povedala dnes na tlačovej konferencii analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľga Gyarfášová.
Koncom minulého roka klesla aj dôveryhodnosť voči premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD). Začiatkom roka ho za najdôveryhodnejšieho politika označilo 33 percent opýtaných, v novembri už len 22 percent. Naďalej však vedie rebríček dôveryhodnosti politikov. Za premiérom nasleduje minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), líder OĽaNO Igor Matovič, predseda Mosta-Híd Béla Bugár, predseda Novej väčšiny Daniel Lipšic a prezident SR Ivan Gašparovič.
Výsledky vyplynuli z prieskumu, ktorý realizoval IVO v spolupráci s agentúrou Focus v dňoch 7.-13. novembra 2012 na vzorke 1013 respondentov.
V prieskume obyvatelia odpovedali aj na otázky, ktoré problémy považujú za najzávažnejšie. Na prvom mieste sa umiestnila nezamestnanosť (64 %), polovica respondentov označila za problém životnú úroveň a sociálne istoty, do trojice najpálčivejších problémov opýtaní zaradili aj korupciu, klientelizmus a netransparentnosť.
Takmer trikrát viac respondentov oproti januárovému prieskumu označilo za závažné postavenie a problémy Rómov na Slovensku a ich spolužitie s väčšinovým obyvateľstvom. "Nikdy od začiatku 90. rokov nedosahovala pálčivosť tohto problému dvojciferné číslo. Korešponduje to s vážnosťou udalostí, ktoré sa odohrávajú, hladina bola veľmi rozčerená, aj médiá sa tejto problematike venovali," zhodnotila analytička Zora Bútorová. Do desiatky najväčších problémov sa dostalo aj zdravotníctvo, školstvo, kriminalita či stav súdnictva.
Spomedzi rozhodnutí vlády ľudia hodnotili negatívne zmeny v Zákonníku práce. Takmer polovica z opýtaných ich označila za rozhodne a skôr nesprávne. Vyše 50 percent respondentov rovnako zhodnotilo oslabenie druhého piliera dôchodkového systému.
Asi 46 percentám ľudí sa nepozdáva ani zavedenie jednej zdravotnej poisťovne. Pozitívne sa na túto zmenu pozerá 41 percent opýtaných. Rovnaké percento označilo za rozhodne a skôr správne zrušenie rovnej dane, zavedenie progresívneho zdanenia. Podľa tretiny opýtaných toto rozhodnutie vlády je rozhodne a skôr nesprávne.