LONDÝN/PRAHA - Slobodomurárstvo je utajené združenie ľudí, ktorých spája rešpektovanie niektorých morálnych a etických princípov. Kvôli svojej tajomnosti je dodnes opradené radom mýtov a je obľúbenou témou priaznivcov konšpiračných teórií. Je organizované systémom takzvaných lóží, je to nepolitická a nenáboženská organizácia, slobodomurári sami seba označujú za bratstvo. Jeho pôvod je odvodzovaný z cechov stredovekých staviteľov chrámov. Prvá Veľká lóža slobodomurárov vznikla zlúčením štyroch lóží pred 300 rokmi, 24. júna 1717, v londýnskom hostinci U husi a ražňa.
Ilumináti, slobodomurári či Merkelová: Päť tajných spoločností, ktoré majú ovládať svet
Podľa Tomáša Srba, ktorý je členom rádu štvrť storočia, je "slobodomurárstvo ako celok svojou povahou uzavreté, navonok neviditeľné". "Rád ako zasväcovacia spoločnosť sa prejavuje činmi svojich príslušníkov, ktorí nemajú povinnosť svoju príslušnosť na verejnosti vyjaviť," povedal nedávno Srb s tým, že slobodomurárstvo "nie je vystavané na pominuteľných fenoménoch, ale stojí na archetypálnych vlastnostiach človeka ako jedinca".
Povesť slobodomurárov bola často zámerne poškodzovaná, rád bol napríklad podozrievaný z tajnej prípravy francúzskej revolúcie v roku 1789. V roku 1885 zasa vyšiel vo Francúzsku spis Dokonalé odhalenie francúzskeho slobodomurárstva, ktorého autor Gabriel Jogand-Pages sa neskôr dobrovoľne priznal k úmyselnej mystifikáciu verejnosti.
Najstaršie doklady existencie slobodomurárov pochádzajú už zo 14. storočia, ale slobodomurárske tradície sa niekedy odvolávajú aj na staviteľa prvého chrámu kráľa Šalamúna v Jeruzaleme z 10. storočia pred Kristom. Genéza rádu je v ďalších rokoch najčastejšie spájaná s murárskymi a kamenárskymi cechmi staviteľov katedrál, ktorí (chránení pápežskou bulou) mohli prekračovať hranice (odtiaľ adjektívum "slobodní") a budovať na zákazku veľkolepé chrámy. Remeselníci si blízko katedrál, ktorých stavba trvala desaťročia, stavali lóže, teda dočasné príbytky. Tvorcovia katedrál tiež často vkladali do stavieb okrem oficiálnych cirkevných symbolov aj symboly ezoterické a hermetické. V roku 1723 potom reverend James Anderson vydal Konštitúciu slobodomurárov, ktorá obsahovala ako vnútorné pravidlá, tak legendy o minulosti bratstva.
Slobodomurári mohli a môžu vyznávať rozdielne náboženstvo. Pri rituále leží na oltári vždy tzv. Kniha svätého zákona, ktorou môže byť podľa Srba "biblia, ale i napríklad korán, tóra, Konfuciove spisy, védy alebo Tao te-Ťing".
Napriek tomu bolo slobodomurárstvo často tŕňom v oku katolíckej cirkvi. Už v roku 1738 vydal pápež Klement XII. prvú bulu, v ktorej vyhlásil boj proti slobodomurárstvu, v roku 1834 potom bolo zatratené encyklikou Humanum Genus pápeža Leva XIII. Najviac cirkev dráždila tajná povaha zasväcovacích rituálov, ktorými dodnes prechádza každý adept vstupu do spoločenstva.
Slobodomurári majú tri základné symboly, tzv. Veľké svetlá - bibliu, uholník a kružidlo. Biblia môže byť tradíciou, uholník morálnymi pravidlami a kružidlo bratstvom, alebo tiež možno bibliu interpretovať ako svetlo nad ľuďmi, uholník ako svetlo v ľuďoch a kružidlo ako svetlo dookola. K ďalším symbolom patrí napríklad zástera, symbol čistoty a nevinnosti, ktorá odkazuje na skoršiu fyzickú prácu s kladivom a dlátom. Miestom ich rokovaní je slobodomurárska lóža rozdelená na tri triedy: učňov, tovarišov a majstrov. V čele lóže stojí veľmajster.
V 17. storočí sa slobodomurárstvo rozšírilo najmä do Francúzska, potom do Holandska či Nemecka. Neskôr bolo významné americké slobodomurárstvo, pretože v Európe bolo vzhľadom na absolutistický či totalitný režim často zakázané, čiže na čas dobrovoľne ukončilo činnosť.
Historicky prvá doložená lóža vznikla v Prahe v roku 1741 vďaka francúzskym a saským dôstojníkom v čase vojny o habsburské dedičstvo. Po nástupe Františka II. boli ale lóže v roku 1794 zakázané (po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 mohli pôsobiť na Slovensku), po viac ako stodvadsaťročnej odmlke došlo k legalizácii rádu až po vzniku Československa v máji 1919.
