BRATISLAVA - Rímsko-nemecká cisárovná a rakúska arcivojvodkyňa a uhorská a česká kráľovná Mária Terézia je jednou z najvýznamnejších osobností z dynastie Habsburgovcov. Narodila sa v rakúskej Viedni 13. mája 1717. V sobotu uplynie od jej narodenia 300 rokov.
Mária Terézia trávila na území dnešného Slovenska veľa času, lebo jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídla.
O jej výnimočnom postavení v histórii svedčí skutočnosť, že bola jedinou vládkyňou – ženou na českom tróne a stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe. Mária Terézia, ktorá priniesla habsburskej monarchii jednotnosť, bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších vládcov z rodu Habsburgovcov. Porodila 16 detí, z nich desať sa dožilo dospelosti. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky. Zaslúžila sa o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod, rozvoj poľnohospodárstva, zreorganizovala armádu.
Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni ako dcéra rakúskeho arcivojvodu Karola VI., rímskonemeckého cisára a španielskeho, uhorského a českého kráľa. V roku 1736 sa stala manželkou Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.), s ktorým prežila spokojné manželstvo. Keď v roku 1740 jej otec cisár Karol VI. umrel bez mužského potomka, na základe pragmatickej sankcie z roku 1713 sa mohla ujať vlády jeho dcéra. Mala vtedy 23 rokov. Za uhorskú kráľovnú ju korunovali v dnešnom bratislavskom Dóme svätého Martina 25. júna 1741. Do tejto korunovácie porodila štyri deti. Za českú kráľovnú ju korunovali v Prahe 12. mája 1743.
Nikto neveril, že táto živá, zápalistá dievčina zvládne štátnické záležitosti zvnútra i zvonku ohrozovanej krajiny. No Mária Terézia nepripravovaná, sa chopila tejto úlohy a vďaka silnej vôli a šarmu sa jej podarilo neuveriteľné: keď utíchla vojna o rakúske dedičstvo (1740-1748), zreformovala starý administratívny, vojenský a vzdelávací systém v ríši a pomocou šikovnej diplomacie a sobášnej politiky stabilizovala pozíciu svojej krajiny na mape Európy.
Panovníčka nahradila staré historické inštitúcie, založila ústredné úrady pre politickú správu a justíciu. Dala spraviť súpis vlastníkov pozemkov (tereziánsky kataster) a na základe neho boli vyrubené dane. Pôda sa rozdelila na dominikal (panská časť pôdy, na ktorej robotovali poddaní) a rustikal (pôda prenajatá poddaným). Vzniklo mnoho manufaktúr - plátennícke, sklárske, bavlnárske, ale aj na výrobu majoliky. Podporovala hutnícku výrobu, s ktorou súvisela ťažba uhlia. Mária Terézia zaviedla jednotnú colnú sadzbu pre celé Rakúsko. Podporovala vývoz do zahraničia, uzavrela napríklad obchodné zmluvy so severoafrickými štátmi.
Reformy sa týkali aj školstva. V roku 1774 panovníčka vydala Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a v Rakúsku sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Základným dokumentom reformy uhorského školstva sa stal Ratio educationis totisque rei literariae et Provincias eidem adnexas z roku 1777.
V poľnohospodárstve zaviedla pestovanie výnosnejších plodín a chov dobytka, koní a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok. Zakázala súdiť čarodejnice, zrušila telesné tresty a stredoveké mučenie. Ustanovila zdravotnícke komisie a na lekárskych fakultách sa školili lekári a pôrodné asistentky.
Keď v roku 1765 náhle zomrel jej manžel, Mária Terézia ostala hlboko zasiahnutá smútkom. Až do svojej smrti sa obliekala do tmavého. V tom období povolala k sebe syna Jozefa II., ktorý sa stal jej spoluvládcom. Jeho vplyv však obmedzila na vojenské a zahraničné záležitosti, čo prinieslo medzi nimi nezhody.
Uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa a rímskonemecká cisárovná Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 v rakúskej Viedni. Pri príležitosti osláv 300. výročia narodenia najvýznamnejšej uhorskej panovníčky vydala Galéria mesta Bratislavy (GMB) s Bratislavským okrašľovacím spolkom (BOS) reprezentatívny album 12 reprodukcií grafických listov s námetom Márie Terézie. Najstarší grafický list je z roku 1740. Okrem zarámovaného kráľovského portrétu panovníčky sa v albume nachádza aj jej oficiálny jazdecký portrét i vdovský portrét v čiernych šatách a bez šperkov. Na ďalších obrazoch je Mária Terézia so synom Jozefom, počas korunovácie a pri iných príležitostiach. Život a činnosť Márie Terézie si pripomína aj dnešné Rakúsko na štyroch výstavách vo Viedni a Dolnom Rakúsku.
