DÁBIK - Osmanská ríša sa po dobytí Carihradu (teraz Istanbul) začiatkom 16. storočia rozkladala v Malej Ázii a na Balkáne. Potom ale za vlády sultána Selima I. Hrozného výrazne vojensky expandovala do terajšieho Iránu, Sýrie, Palestíny a Egypta. Na sklonku jeho života v roku 1520 Osmanská ríša pokrývala takmer štyri milióny km2, keď sa len za jeho vlády od roku 1512 rozloha strojnásobila. Jedno z najväčších víťazstiev vybojoval sultán pred 500 rokmi, 24. augusta 1516, kedy pri severosýrskom meste Dábik porazil egyptských Mamlúkov, taktiež majoritných sunnitských moslimov. Osmanská ríša sa neskôr stala dominantnou silou v oblasti a moslimskom svete a na štyri storočia ovládla veľkú časť Blízkeho východu, Balkánu a severnej Afriky.
Najväčšia zlatá horúčka: Strašidelné podmienky a honba ľudí za vidinou bohatstva
Mestečko Dábik pri Halabe neďaleko hraníc s Tureckom, v ktorom v roku 2004 žilo asi 3000 ľudí, je od augusta 2014 pod nadvládou islamistov z teroristickej skupiny Daeš (IS). Mesto má pre islamistov, ktorí po ňom pomenovali aj svoj on-line časopis, nesmiernu symbolickú hodnotu, práve pri Dábiku sa má totiž odohrať rozhodujúca bitka s "križiakmi". V jednej z takzvaných hadís, teda svedectiev o činoch proroka Mohameda, sa píše: "Iskra bola zažatá tu v Iraku a jej žiar bude s Božím dovolením zosilňovať, kým nespáli križiacke armády v Dábiku."
Zánik Byzantskej ríše v polovici 15. storočia potvrdil rastúcu moc Osmanskej ríše na Blízkom východe. Svoje rozsiahle expanzívne plány začal osmanský sultán Selim I. uskutočňovať už od roku 1512. Veľký úspech zaznamenal potom v auguste 1514, kedy v bitke na Čaldiránskej rovine zvíťazil nad zakladateľom safíovskej, majoritnej šiitskej ríše a prvým novodobým perzským šáhom Ismaílom (1501-1524), čím si podrobil terajší Irán či Azerbajdžan.
A potom prišiel stret s egyptskými Mamlúkmi, ktorí krajine okolo Nílu vládli po Ajjúbovcoch od roku 1250. Mamlúcky sultanát vtedy zahŕňal terajšiu Sýriu, Libanon, Izrael, Jordánsko, východné pobrežie Červeného mora a samotný Egypt. Mamlúkovia boli elitní islamskí bojovníci eurázijského pôvodu, ktorých armádu ale tvorili výhradne nakúpení otroci. Mamlúkovia v roku 1500 prehrali vojnu s Perzskou ríšou v Červenom mori.
V máji 1516 vytiahol mamlúcky sultán Kansú Ghaurí s armádou z Káhiry do Sýrie a potom do Halabu, kam dorazil 10. júla. V miestnej citadele si schoval veľký rad cenností. Armáda sa potom 20. augusta 1516 premiestnila do lokality Mardž Dábik, teda lúky severne od mesta Dábik. Konflikt vypukol 24. augusta a sprvu v ňom mali prevahu Mamlúci. Potom sa ale prejavila neskúsenosť mladších mamlúckych bojovníkov a na osmanskú stranu prebehol aj so svojimi šíkmi halabský guvernér a veliteľ ľavého krídla mamlúckej armády. Potom sa prejavila prevaha Osmanov, ktorí dominovali najmä kvôli delostrelectvu. Sedemdesiatpäťročný sultán Ghaurí zahynul.
Koncom augusta Osmani vyplienili halabskú citadelu a v januári 1517 porazili Mamlúkov druhýkrát v bitke pri Ridáníje, čím ovládli Egypt, Sýriu, Libanon či Jordánsko a neskôr aj sväté moslimské mestá Mekku a Medinu v terajšej Saudskej Arábii.
Osmanský sultán Selim I. sa v roku 1517 vyhlásil kalifom, hlavou moslimskej obce a nástupcom proroka Mohameda, pričom doterajší egyptský kalif Mutavakíl III. bol zajatý. Tým bol založený osmanský kalifát ako pokračovateľ kalifátu egyptského.
Prvý kalifát, čo bola pôvodne nielen náboženská inštitúcia, ale aj štátny útvar zahŕňajúci prakticky všetky územia ovládané moslimami, vznikol 9. júna 632, keď sa abú Bakr stal prvým kalifom. Zanikol 10. februára 1258 dobytím Bagdadu mongolskými vojskami. Ako duchovná inštitúcia bol obnovený 9. júna 1261 v Egypte a zrušený 3. marca 1924 v Turecku po tom, čo osmanská dynastia, na ktorú práve v roku 1517 funkcia kalifa prešla, stratila svoju politickú moc.
V júli 2014 vyhlásil kalifát na veľkých častiach na severozápade Iraku a v niektorých oblastiach vo východnej a severnej Sýrii pod názvom Islamský štát (Daeš) vodca abú Bakr Bagdádí, alias kalif Ibrahim.
