MARTIN – Horkastú pochúťku obľubovali aj staroveké kultúry Strednej Ameriky. Placky alebo nápoj pripravovaný z kakaových bôbov bol delikatesou už u Mayov a Aztékov, ktorí dokonca používali plody kakaovníka ako platidlo. Dnes má čokoláda svoj medzinárodný deň (7. júl), ku ktorému Slovenská národná knižnica pripravila špeciálne čokoládové menu podľa historických kuchárok zo svojich fondov.
Pred storočiami priniesli objavné výpravy na nový kontinent do Európy aj čokoládový poklad. Aztécke slovo xocolātl (jazyk nauatl) pomenúvajúce tento „horký nápoj“ obohatilo mnohé jazyky, ako aj ústroje ľudského tela.
Slovenská tlač pred sto rokmi o nežnom pohlaví: Teraz sú všetky ženské krátke a krivé
Ako to bolo s čokoládou a jej využitím v našej kuchyni v minulosti? Zalistujte si v historických kuchárkach z fondov Slovenskej národnej knižnice a inšpirujte sa receptami, z ktorých sladkú dobrotu pripravovali možno aj vaše prastaré mamy.
* Upozorňujeme, že toto menu vzhľadom na jeho energetickú hodnotu nie je vhodné pripravovať a konzumovať v plnom rozsahu. Milovníci diét ho budú považovať za priam škandalózne.
Ani sladká, ani tabuľková
Pôvodne čokoláda nebola taká, akú ju dnes poznáme z reklamy. Až do 19. storočia sa pila tekutá nesladená čokoláda, do ktorej sa pridávali napríklad koreniny. Takto si novinku z Nového sveta vychutnávali najprv v Španielsku, odkiaľ sa móda pitia horúcej čokolády rozšírila aj do vyššej spoločnosti vo Francúzsku a Anglicku. Priemyselná revolúcia zasiahla aj potravinárstvo a, ajhľa, vznikla tuhá čokoláda, ktorú propagovali naše noviny aj pred sto rokmi.
Nezáleží však na forme, v akej čokoládu konzumujeme, dôležitá je jej kvalita a látky, ktoré obsahuje. Už Terézia Vansová v Novej kuchárskej knihe z roku 1914 píše, že lacná náhrada čokolády a kakaa je „planá, pokazí všetko“ (s. 284).
Všeliek, ktorý nám chutí
Učebnica biológie človeka pre stredné, vyššie dievčenské, hospodárske a priemyselné školy z roku 1872 uvádza konkrétne zloženie čokolády a dôvody, prečo by sme ju mali či nemali jesť. Veď vďaka vysokému obsahu flavonoidov a energetickej hodnote, okrem stresu „lieči“ aj na vysoký krvný tlak či obsah cholesterolu v krvi, o jej alebo pozitívnom vplyve na psychiku ani nehovoriac.
Skutočnosť, že s degustáciou sladkej dobroty nemáme žiadny problém, dosvedčujú aj štatistiky – v priemere totiž každý Slovák skonzumuje až 5,1 kilogramu čokolády ročne (zdroj: Štatistický úrad SR, 2015).
Všetkého veľa škodí, preto aj „hrešiť“ jedením sladkého pokušenia treba s mierou, ale vo svetový deň čokolády (7. júl) by bolo hriechom neosláviť ho aspoň kúskom tmavej sladkosti alebo dezertom z nej pripraveným. Nech sa páči, ponúkame vám výber z návodov, ako pripraviť históriou overené čokoládové dobroty pre mlsné jazýčky a ich chuťové poháriky*.
Suroviny na varenie musia byť kvalitné, prečo si teda neurobiť domácu čokoládu podľa Prvej kuchárskej knihy v slovenskej reči.
Z hľadiska energetickej hodnoty by sme mohli naozaj vysoko kalorické čokoládové menu započať horúcou čokoládou alebo čokoládovým konsumé.
Sladké predjedlo s pomerne športovým názvom by mohlo byť aj „Výbeh s čokoládou“.
Základom dobrého obeda je polievka – na svetový deň čokolády musí byť, ako inak…
Hlavný chod nasladko z rúk starej mamy – vždy obľúbený čokoládový koláč na všetky spôsoby.
Aby sme zostali verní kakau aj pri dezerte - na výber máme z množstva čokoládových tort od Terézie Vansovej.
Ako čerešnička na torte alebo studený bonus v letnej horúčave dobre padne čokoládové mrazivo.
Pomôcka na dekódovanie receptov:
1 lót = 1,750 dg
1 funt = cca 56 dg
