VARŠAVA/PRAHA - Pred 73 rokmi, 19. apríla 1943, prišlo k vypuknutiu povstania vo varšavskom gete. Ide o jeden z najvýraznejších prípadov odporu, kedy sa židovské obyvateľstvo vzbúrilo proti nacistickým utláčateľom a katom, ktorí ich posielali na smrť. A to aj za cenu nasadenia vlastných životov.
Koncentračný tábor Buchenwald: V nacistickom pekle plnom smrti skončilo 7700 Čechov a Slovákov
Zatiaľ čo pred druhou svetovou vojnou bola Varšava so svojimi 375-tisíc židovskými obyvateľmi druhým najväčším židovským centrom na svete (po New Yorku) a Židia vo Varšave tvorili asi 30 percent obyvateľov, v gete zriadenom v roku 1940 sa nakoniec tiesnilo asi 450-tisíc Židov na iba 2,4 percent rozlohy mesta. Životné podmienky boli katastrofálne.
Jeho obyvatelia žili natlačení na malom priestore, trpeli zimou, hladom aj nedostatočnou hygienou a boli nasadzovaní na nútené práce. Rýchlo sa medzi nimi šírili epidémie, denne na uliciach umierali stovky ľudí. Za nepovolené opustenie geta alebo pašovanie potravín, liekov a ďalších životne dôležitých vecí hrozila smrť. Následkom toho všetkého zahynulo ešte pred začiatkom deportácií do táborov smrti asi 80-tisíc ľudí.
V lete 1942 nacisti začali s likvidáciou geta, ktorá bola súčasťou nemeckej operácie Reinhard, ktorá plánovala vyvraždiť všetkých Židov v poľskom Generálnom gouvernemente. Deportácie sa začali 22. júla 1942 a za dva mesiace odišlo okolo 260-tisíc Židov do plynových komôr vyhladzovacieho tábora Treblinka.
Svet sa o tom, čo sa v gete dialo, dozvedel už na jeseň 1942, keď o tom referoval legendárny kuriér medzi poľským odbojom a exilovou vládou v Londýne Jan Karski. Židia mu sprostredkovali dve tajné návštevy geta. Hovoril o uliciach preplnených odpadkami a na nich ležiacich nahých mŕtvolách. K tomu špina, puch a nervózny zhon.
V apríli 1943, v predvečer židovského sviatku Pesach, nacisti začali poslednú etapu likvidácie geta, v ktorom vtedy žilo zhruba 60-tisíc zúbožených Židov, ktorí mali nájsť smrť vo vyhladzovacích táboroch. Narazili ale na nečakane silný ozbrojený odpor niekoľkých stoviek židovských mladíkov a dievčat so zbraňou v ruke. Povstanie, ktoré vypuklo 19. apríla, bolo potlačené za necelý mesiac 16. mája 1943 a stalo sa symbolom vzdoru v zdanlivo márnej situácii a najväčším aktom ozbrojeného odporu Židov počas holokaustu.
Počas povstania zahynulo 13-tisíc Židov, po jeho potlačení ich bolo približne 50-tisíc deportovaných hlavne do Treblinky. Mŕtvych na nemeckej strane bolo sto až dvesto. Asi štyridsiatke bojovníkov ZOB (Zydowska Organizacja Bojowa) sa podarilo z geta utiecť kanálmi na árijskú stranu. Časť z nich vytvorila partizánske oddiely, ostatní vstúpili do poľských jednotiek a niektorí neskôr bojovali vo Varšavskom povstaní v roku 1944. Celkovo sa konca vojny dočkalo 11 500 Židov z Varšavy.
