NEW YORK - Najšťastnejšou krajinou sveta je podľa novej štúdie Dánsko. Na opačnom konci rebríčka sú naopak Burundi, Sýria a Togo. Slovensko skončilo v poradí 157 štátov na 45. mieste. Pred nami je Česko (27.) či Guatemala (39.), za nami však napríklad Taliansko (50.), Japonsko (53.), Poľsko (57.) či Maďarsko (91.) .
Prekvapivé spôsoby, ako dosiahnuť šťastie: Zabudnite na pozitívne myslenie, je tu nová cesta!
Správu o šťastí vo svete vypracúva na zákazku OSN Kolumbijská univerzita v New Yorku a jednotlivé krajiny hodnotí na základe takzvaného indexu šťastia. Ten tvoria faktory ako napríklad hrubý domáci produkt na obyvateľa, dĺžka života, korupcia, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, sloboda sa rozhodovať, štedrosť spoluobčanov či bezpečnosť. Správa ale zdôrazňuje, že aj keď väčšina najšťastnejších krajín patrí tiež k najbohatším, samotný príjem nie je takým dôležitým faktorom šťastia ako osobná sloboda a podpora spoločnosti.
Krajiny v prvej desiatke hodnotenia majú index vyšší ako 7 a okrem Dánska sa do nej dostali aj ďalšie škandinávske štáty ako tretí Island, štvrté Nórsko, piate Fínsko či desiate Švédsko. Na druhom mieste figuruje Švajčiarsko, šiesta je Kanada a siedmu až deviatu priečku zaujali Holandsko, Nový Zéland a Austrália. Česká republika je s indexom 6,6 na 27. mieste, ďaleko pred Slovenskom na 45. mieste (index 6) či Poľskom na 57. mieste (index 5,8).
"Nemali by sme sa zameriavať len na úzko definovaný prístup (k meraniu spokojnosti) založený na ekonomickom raste, ale presadzovať skôr spoločnosti, ktoré sú nielen bohaté, ale aj spravodlivé a ekologicky udržateľné," uviedol Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity, jeden zo spoluautorov štúdie.
Kým v 70 zo sledovaných štátov vrátane ČR sa teraz nameraný index šťastia v porovnaní s rokmi 2005 až 2007 zvýšil, sú aj krajiny, ktoré v posledných rokoch v rebríčku šťastia výrazne klesli. Najväčší prepad zaznamenalo ekonomickou krízou zmietané Grécko (teraz na 99. mieste), zostup ale zažili aj ďalšie juhoeurópske štáty Taliansko a Španielsko. Index šťastia výrazne poklesol aj v Egypte, Saudskej Arábii, vo Venezuele či na Ukrajine. Dáta sa zberali v období 2013 až 2015, pričom každý rok zhodnotilo tisíc občanov z danej krajiny svoj život na škále od 0 do 10 bodov.
