Konferencia Psychotraumatológia – Attachment – Psychoterapia (P-A-P)

Konferencia P-A-P, usporiadaná Slovenským inštitútom pre psychotraumatológiu a EMDR (SIPE) a ďalšími subjektmi, bola svojím rozsahom a tematickým záberom výnimočným podujatím v domácom aj medzinárodnom kontexte. 14 špičkových odborníkov zo Slovenska, Čiech, Nemecka a Belgicka prinieslo najaktuálnejšie poznatky o ľudskom prežívaní, o jeho zdraví a chorobe. Bio-psycho-sociálna perspektíva dovolila zúčastneným pozrieť sa na človeka z rôznych strán a priblížiť sa tak ku komplexicite jeho života.

Program konferencie bol rozdelený do troch blokov. Prvý niesol názov Vzťahová väzba. Svojím príspevkom ho otvoril Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD, prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne.  Druhý sa venoval problematike psychickej traumy a vystúpili v ňom spolu s psychiatrami aj historici, rozširujúci tému traumy jednotlivca na fenomén traumatizácie spoločnosti, predovšetkým v období holokaustu. Záverečné slovo tohto bloku patrilo literárnemu vedcovi Prof. Petrovi Zajacovi, ktorý si všímal úzkosť v diele slovenského prozaika Jána Johanidesa.  Za akési premostenie oboch blokov a zároveň tém by sa dal považovať príspevok Doc. Dana Pokorného z nemeckej univerzity v Ulme „Pofúkané už tak veľmi nebolí“, kde, na základe empirického výskumu, predniesol tézu, že naša realita, akokoľvek bolestná, sa nám javí znesiteľná, pokiaľ pri sebe máme podpornú, láskavú a prijímajúcu vzťahovú osobou.

„Predbežne sme si výsledky nášho výskum zhrnuli tak, že aj keď sa človeku v detstve stali veľmi nepekné a traumatizujúce udalosti, nie je pre neho úplne rozhodujúca faktická rovina, teda čo sa naozaj stalo. Oveľa dôležitejšie je, či pri ňom bol niekto, kto mu poskytol oporu, držal ho, povedzme, za ruku a pomohol mu tou skúsenosťou prejsť,“ rekapituluje Dan Pokorný.

Ako sa ukázalo, kvalitná vzťahová väzba nie je iba preventívnym faktorom zvyšujúcim odolnosť voči traumatickým skúsenostiam, dokáže oveľa viac. Dokáže zmeniť náš obraz reality a spolu s ním aj naše prežívanie. Inak povedané, peklo nemusí byť peklom, ak máme to šťastie, že nás sprevádza blízka osoba. 

Tretí prednáškový blok sa zameral na Neuro/biológiu vzťahovej väzby, psychickej traumy a psychoterapie. Odborníci z oblasti medicíny a biologických vied tu poukázali na dopad vzťahovej väzby aj na tie najelementárnejšie neurofyziologické procesy, ktoré v človeku prebiehajú. 

Človek ako biologická bytosť, oduševnelá bytosť nadaná psyché a sociálna bytosť v sebe spája viaceré roviny. Vedecké poznatky dnes dokazujú ich vzájomnú previazanosť.

„Modrená medicína, zameraná len biologicky, dokáže liečiť množstvo ochorení vďaka tomu, že rozumie biologickým procesom. Ale ľudský život je oveľa komplexnejším javom. Fenomény, ktoré rozhodujú o živote a smrti človeka, nepatria len k jeho biologickej dimenzii. Aj to, ako funguje v spoločenstvách, vo vzťahoch k ostatným môže ovplyvniť jeho biologické zdravie. Preto je potrebné, aby sme dnes dali prednosť bio-psycho-sociálnemu modelu medicíny a zohľadnili tak viacvrstvovosť ľudského života,“ zdôrazňuje Doc. MUDr. Jozef Hašto.

Okrem prednáškových blokov sa účastníci mohli zúčastniť deviatich workshopov. Aj tu sa prejavila širokospektrálnosť konferencie P-A-P. Medzi lektormi jednotlivých workshopov mohli záujemcovia nájsť napríklad filozofa a kognitívneho vedca Prof. Egona Gála či reportéra Ing. Andreja Bána.

Na otázku, ako ľudia v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami a vojnami spontánne prekonávajú traumatické skúsenosti, Andrej Bán odpovedá: „Tým ľuďom, ktorých som mal možnosť stretnúť v postihnutých oblastiach, sa zvyčajne nedostala žiadna terapeutická pomoc. Často ani základná zdravotnícka pomoc. Čo však bolo v týchto krajinách veľmi silné a čo ľudí držalo viac-menej pri živote, bola rodina, blízke spoločenstvo a práca. Museli si opravovať vlastné domy, zabezpečovať základné živobytie, a ani si neuvedomovali, ako im táto práca, zmysluplná práca psychicky pomáha.“

Andrej Bán sa naučil rozumieť ľuďom ako reportér. Spracovávať ľudské príbehy si od neho vyžadovalo veľkú mieru vnímavosti a empatie. Americký vojnový fotograf Jim Nachtwey dokonca povedal, že ľudia niekedy považujú reportéra za spojenca, pretože cez neho môžu vypovedať svoj príbeh.

Skúsenosť traumy a vyrovnávania sa s ňou nie je jednoduchá. Snažia sa jej porozumieť rôzne vedné disciplíny, aby priniesli úľavu, podporu a liečenie tam, kde je to potrebné. Konferencia Psychotraumatológia – Attachment – Psychoterapia vytvorila výnimočné odborné fórum, spájajúce množstvo pohľadov na danú problematiku. Hlboké poznanie jednotlivých odborov, tradične uväznené v medziach svojej špecializácie, sa tu spojilo do celistvého obrazu o ľudskom živote. Bola to vzácna príležitosť dozvedieť sa niečo o nás samých v širokých súvislostiach.

-reklamná správa-