LONDÝN/MANKATO/BRNO - Na tému "Hlas a niečo povedať" (A Voice and something to say) sa v dňoch 1. až 22. októbra môžu zapojiť do svetovej on-line konferencie všetci, čo chcú podporiť koktavých ľudí. Internetová konferencia je spoločným dielom troch medzinárodných organizácií - International Stuttering Association (ISA), International Fluency Association (IFA) a European League of Stuttering Associations (ELSA).
Konferencia sa uskutočňuje pri príležitosti Medzinárodného dňa porozumenia koktavosti, ktorý pripadá na 22. októbra.
Už 15. ročník on-line medzinárodnej konferencie môžu jednotlivci, skupiny, rodinní príslušníci, priatelia i koktaví (zajakávajúci sa) ľudia sledovať na stránke: www.stutteringhomepage.com. Postihnutým možno prejaviť pochopenie napríklad nosením zelenej stužky na odeve.
V Brne bol už na piatok 19. októbra naplánovaný program v spojitosti s Medzinárodným dňom porozumenia koktavosti. Tematicky sa podľa stránky denkoktavosti.cz mal niesť v znamení zahraničnej spolupráce, najmä s USA a Veľkou Britániou, a novými terapiami používanými v týchto krajinách.
Britská asociácia koktavosti (British Stammering Association, BSA) na svojej stránke avizuje program na sobotu 20. októbra napríklad aj v Dubline na 6. írskom dni porozumenia koktavosti.
Podujatia hlási aj francúzska stránka o koktavosti s konštatovaním, že sa uskutočnia vo veľkých mestách krajiny, ďalej vo Švajčiarsku i Belgicku.
Koktavý človek (hovorí sa mu aj zajakavý, prípadne balbutik) je taký, ktorý má problém plynulo rozprávať. Postihnutý nemá iné poruchy vo výslovnosti, len sa pri reči zadrháva, často opakuje časť slova, prípadne aj celé slovo, objasňuje problematiku česká webová stránka Balbutická komunita. Pre zajakavých je typickým javom, že sa vyhýbajú slovám, o ktorých vedia, že im spôsobujú problém vysloviť ich. Preto sa rozhodujú pre nezvyčajné rečové riešenia, použijú neočakávané formulácie. Balbutik pri vyslovovaní problematických slov neraz rečový prejav sprevádza pohybmi hlavou, rúk, prípadne sa im skrivia ústa.
O vzniku poruchy reči existujú nejasné dohady, v niektorých prameňoch sa uvádza i genetický vplyv, pričom samotná porucha sa nemusí prejaviť, ale môže ju spustiť šok či už v detstve, alebo v dospelosti. Iné zdroje zas hovoria o oneskorenosti vývoja jedinca, prípadne o nezosynchronizovanosti medzi počutým prejavom a následným vysloveným.
Porucha sa najčastejšie prejaví medzi tretím až piatym rokom života dieťaťa. Medzi odborníkmi prevláda všeobecný názor, že ak koktavosť (zajakavosť) trvá dlhšie ako mesiac, je vhodné ísť s dieťaťom k logopédovi.
Rôzne zdroje uvádzajú, že sa zajakávali aj významní ľudia, napríklad i biblický Mojžiš, rímsky cisár Claudius, vraj i fyzik Isaac Newton či politik Winston Churchill.
Niektoré zo zahraničných zdrojov uvádzajú, že na celom svete trpí týmto postihnutím jedno percento z populácie.
