NIEDZICA - Čo majú spoločné bývalý poľský premiér Jaroslaw Kaczyński a súčasný maďarský premiér Viktor Orbán? Napätá situácia v Európskej únii v rámci utečeneckej krízy a európskej integrácie spôsobili, že veľa. Obe krajiny majú teraz spoločného nepriateľa. Z neformálne šesťhodinového stretnutia Kaczyńskeho s Orbánom je teda jasné, ktorá krajina bude ďalším rebelom na európskom poli.
Predseda poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński sa včera neformálne stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Informovali o tom poľské médiá s odvolaním sa na vedenie strany, ktorej nová jednofarebná vláda sa svojou euroskeptickej politikou blíži Orbánovmu kabinetu. Obsah rokovaní však nie je známy, otvárajú sa tak dvere rôznym špekuláciám.
"Bohužiaľ, o téme môžeme len špekulovať," konštatoval reportér spravodajskej televízie TVN 24 po vyše šesťhodinovom rokovaní oboch politikov v horskom penzióne. Stanica pripomenula špekulácie maďarských médií, podľa ktorých mohlo ísť o spoločnú pozíciu Varšavy a Budapešti voči Londýnu. Orbán sa má vo štvrtok stretnúť s britským premiérom Davidom Cameronom usilujúcim sa o obmedzenie sociálnych dávok pre občanov z ostatných krajín Európskej únie počas prvých štyroch rokov pobytu na ostrovoch.
Pochybný vzor
"Pre Jaroslawa Kaczyńského môžu byť dôležité skúsenosti Viktora Orbána, najmä akým spôsobom utvára vzťahy s Bruselom tak, aby urobil zmeny odporujúce normám EÚ, ale zároveň aby mu nehrozila strata únijných financií či zostup do druhej európskej ligy," odhadol bývalý predseda zahraničného výboru snemovne Paweł Zalewski z opozičnej Občianskej platformy (PO). To potvrdzujú aj analytici, ktorí zhodne opisujú vládnutie oboch mužov týmito slovami: nacionalistická rétorika, socialistická ekonomika.
"Pokiaľ ide o ústavný súd a verejnoprávne médiá, Viktor Orbán má v tejto veci Kaczyńskému veľa čo povedať - podarilo sa mu tieto inštitúcie ústavnej kontroly dostať na okraj," poznamenal denník Gazeta Wyborcza. Maďarský vodca, ktorý okrem iného povedal, že jeden z jeho cieľov je vybudovať "neliberálny nový štát založený na národných základoch", obmedzil tiež silu ústavného súdu v snahe zabrániť rušeniu zákonov schválených parlamentom.
Vládnuca PiS sa analogicky pokúsila posilniť svoju moc nad ústavným súdom, keď zneplatnila výber piatich sudcov zvolených predchádzajúcim parlamentom. Európsky parlament, kde má PiS absolútnu väčšinu, tiež presadil zákon, ktorý dáva vláde oveľa silnejšiu kontrolu verejných médií. Oba kroky boli rovnako ako v Orbánovom prípade odsúdené Bruselom.
Európska solidarita
Denník pripomenul, že pri Orbánovej predchádzajúcej návšteve Poľska, vlani vo februári, k schôdzke s Kaczyńským, ako šéfom poľskej opozície, vôbec nedošlo. Predstavitelia Kaczyńského strany vtedy tvrdili, že šéf pozvanie k schôdzke s maďarským premiérom odmietol s tým, že Orbánove postoje voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi "ničia európsku solidaritu". Ale ukázalo sa, že Orbánova kancelária schôdzku s Kaczyńským vtedy vôbec nechystala.
Kaczyński je všeobecne považovaný za hlavného hýbateľa kontroverzných zmien v Poľsku, napriek tomu, že premiérkou sa po novembrových voľbách stala umiernenejšia predstaviteľka strany Beata Szydlová. Kaczyńského spája s Orbánom popri nesúhlase s bližšou európskou integráciou tiež odpor k prijímaniu utečencov. Podľa poľských médií by stretnutie mohlo posilniť koordináciu postupu Varšavy a Budapešti v týchto otázkach.
Nikto nechce hovoriť
Hovorca maďarskej vlády odmietol stretnutie komentovať s tým, že nešlo o oficiálne stretnutie. Rovnako tak odmietol vyjadrenie hovorca poľskej vlády. Gazeta Wyborcza poznamenala, že medzi hosťami penziónu, kde sa Kaczyński a Orbán stretli, nebol ani poľský prezident Andrzej Duda, ani premiérka Beata Szydlová. Schôdzky sa zúčastnilo okolo 60 ľudí, z ktorých niekoľko desiatok sa podieľalo na rokovaniach.
Netreba zabúdať ani na to, že popri tom chce poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť prehĺbiť spoluprácu v rámci stredovýchodnej Európy, ktorá sa v minulosti cítila zanedbávaná Parížom a Berlínom. Z tohto pohľadu, Vyšehradská skupina zahŕňajúca Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Slovensko, by mohla tvoriť jadro širšieho spojenectva tiahnuceho sa od Baltického mora až po Čierne more, ako upozorňuje webstránka politico.eu.
