BUKUREŠŤ - Rumunsko si v pondelok pripomína 25. výročie úteku diktátora Nicolae Ceaucesca z Bukurešti ako symbolu pádu jeho režimu. Ceaucescu svoje sídlo v hlavnom meste opustil v reakcii na nepokoje, ktoré vypukli počas jeho snahy prehovoriť k nespokojnému davu.
V roku 1989 mal Ceausescu pripravovať raketový útok na maďarskú jadrovú elektráreň v Pakse, píše portál novinky.cz
Desaťtisíce prítomných vtedy skandovali názov transylvánskej metropoly Temešvár, kde niekoľko dní predtým zahynuli desiatky ľudí pri stretoch s políciou. Tie boli dôsledkom snáh vyhostiť maďarského kňaza žijúceho v Rumunsku Lászlóa Tőkésa pre jeho verejné protikomunistické vyhlásenia. Zhromaždenie pred jeho domom prerástlo do demonštrácie proti Ceaucescuovmu režimu. Verejné protesty sa následne rozšírili po celej krajine. Polícia voči účastníkom protestov násilne zasiahla a celkovo pri nich prišlo o život asi tisíc ľudí.
Ceaucescu vládol v Rumunsku tvrdou rukou od roku 1965. Jeho represívny režim padol 22. decembra 1989, keď vrtuľníkom spolu s manželkou Elenou ušiel z hlavného mesta. O niekoľko hodín neskôr ich však zadržali a po rýchlom, trojdňovom procese 25. decembra popravili. Ceaucescu sa tak stal jediným európskym komunistickým lídrom, ktorého vo vlastnej krajine odsúdili a následne popravili. Pozostatky Ceaucescuov pochovali na vojenskom cintoríne Ghencea v Bukurešti. Pred štyrmi rokmi ich na žiadosť ich syna Valentina exhumovali a podrobili testom DNA. Išlo o reakciu na pochybnosti verejnosti, či sú tam skutočne pochovaní.
Okolo Ceaucesca bol pod dohľadom mocnej tajnej služby Securitate budovaný kult osobnosti. Stelesnením bolo diktátorovo rozhodnutie zbúrať časť Bukurešti v záujme postavenia Palácu ľudu, dodnes jednej z najväčších budov na svete, kde v súčasnosti sídli rumunský parlament. Ceaucescu sa však tešil aj sympatiám zahraničia. Dôvodom bol odmietavý postoj k zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu v roku 1968. Akciu odmietol rovnako ako sovietsku inváziu do Afganistanu v roku 1979.
