Iránsky prezident Ahmadínedžád (Zdroj: euro-med.dk)
BRATISLAVA - Hrozba veľkého konfliktu na Blízkom východe je čoraz reálnejšia. Vojenský útok na najsilnejší štát regiónu - Irán - považuje za pravdepodobný aj tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Nikolaj Patrušev, ktorý vyhlásil, že Američania sa v tejto krajine snažia vymeniť vládnuci režim. Prečo sa situácia vyostruje a čo hrozí svetu?
Petrušev sa domnieva, že USA môžu vojensky zaútočiť na Irán. Na vojenskú eskaláciu konfliktu podľa neho nabáda Izrael. USA sa "snažia premeniť Teherán z nepriateľa na lojálneho partnera a preto tam za každú cenu vymeniť vládnuci režim," cituje Patruševa ruský portál ruvr.ru.
USA sa zatiaľ snažia na Irán tlačiť pomocou podpory miestnej opozície a ekonomickej blokády, ku ktorej vyzývajú aj ďalšie štáty. Množia sa však temné náznaky, že celá situácia môže prerásť do vojny.
Šéf americkej armády Martin Dempsey pred týždňom vyhlásil, že vojenský úder USA dokáže zničiť celý jadrový program Iránu. "Chcem, aby vedenie islamskej republiky si to uvedomovalo,“ zdôraznil generál pre televíziu CBS.
Konflikt môže vypuknúť napríklad v Perzskom zálive. Irán si v ňom neželá americké vojenské sily, čo však globálna veľmoc odmieta. USA priznávajú, že ak by sa Irán odhodlal zablokovať prístupou cestu do zálivu - Hormuzský prieliv, bude ho môcť na "istý čas" obrániť. USA však "budú môcť vyriešiť túto otázku,“ pohrozil Dempsey.
Irán však nie je žiadny druhoradý miništát. Rozhľahlá krajina má obrovské zásoby ropy a veľkú, dobre zorganizovanú armádu.
Prečo však Irán leží najmocnejšej krajine sveta toľko v zuboch? Podľa expertov ide najmä o ropu a o pokročilý jadrový program. Peržania tvrdia, že chcú atómovú energiu použiť na mierové účely, USA nesúhlasia a tvrdia, že sú už len krôčik od vytvorenia atómovej bomby. Nebola by to žiadna maličkosť, pretože krajina má údajne balistické rakety, schopné zasiahnuť aj Slovensko.
Bývalý dôstojník CIA Philip Giraldi však nedávno označil dôkazy novín Times of London, že Irán experimentuje s neutrónovými rozbuškami, za podvrh. Uviedol to portál Politika Revue. Listine, ktorá o technológii informovala, vraj chýbali prvky, ktoré podobné dokumenty obsahujú. Treba pripomenúť, že ani existencia zbraní hromadného ničenia, ktorou Amerika obhajovala vojnu proti susednému Iraku, sa nepotvrdila.
Irán predstavuje napriek antisemitskému prezidentovi Mahmúdovi Ahmadínedžádovi pre región významný stabilizačný prvok, konštatuje portál Politika Revue. Desaťročia trvajúce úsilie USA o zmierenie znesvárenej Indie a Pakistanu sa napríklad podarilo najmä pre významnú pomoc zo strany Iránu. Krajina je zároveň kľúčom k projektu Nabucco, v ktorý dúfa Európa. Pomohol by sa jej totiž zbaviť sa závislosti od ruskej ropy.
Útok na Irán by bol navyše pre islamský svet poslednou kvapkou, po ktorej by považovali západné mocnosti za arogantných dobyvateľov a "križiakov." Relatívne moderná krajina má 80 miliónov obyvateľov a bombardovať jej hlavné mesto - Teherán - by bolo niečo ako bombardovať Londýn. Treba pripomenúť aj ekonomické aspekty (cena ropy by ihneď vyskočila do závratných výšok) a politické dôsledky (ďalší kľúčoví hráči, Rusko a Čína, si vojnu v žiadnom prípade neželajú.)
Irán navyše nikdy nezačal útočnú vojnu a nikdy nepoužil zbrane hromadného ničenia. Je jeho jadrový program natoľko nebezpečný a jeho režim natoľko neľudský, že odôvodní vojenský úder proti nemu a obrovskú celosvetovú destabilizáciu? Toto sa v týchto dňoch pýtajú mnohí. "Celkovo vzaté je Irán seriózna krajina," priznáva aj jeden z najvýznamnejších amerických stratégov Zbigniew Brzezinský.
