BRATISLAVA - Téma koncesionárskych poplatkov v posledných dňoch opäť rozvírila vody. Spor sa ťahá už vyše roka a stále nie je známe riešenie. Kým riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník hovorí o zmene, Maďarič je za primerané zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Návrhom Andreja Danka, ktorý by koncesie zrušil, sa netreba zaoberať. Mediálny analytik hovorí jasne, Dankov návrh by nebol dobrým riešením a na Slovensku by sme mali mať pocit vysokého ohrozenia.
Názory na riešenie sporu ohľadom koncesionárskych poplatkov sú medzi politikmi rôzne. Rezník nevylučuje možnosť financovnia RTVS štátom, no podľa Maďariča by sa tým mohla ohroziť nezávislosť médií. So správnymi argumentami by sa mohlo zvýšenie presadiť aj medzi ľuďmi. Dankovým návrhom na zrušenie koncesií sa podľa neho netreba hlbšie zaoberať.
Problematiku koncesionárskych poplatkov sme v rozhovore rozobrali s mediálnym analytikom Rasťom Kužeľom.
V prípade zrušenia koncesionárskych poplatkov by boli dotované aj štátom, čo by mohlo ohroziť nezávislosť televízie. Považujete ich prípadné zrušenie, ktoré avizuje predseda parlamentu Andrej Danko, za dobré riešenie?
- Rozhodne nie. Domnievam sa, že financovanie verejnoprávnych médií formou koncesionárskych poplatkov je doteraz najlepší model, ktorý zaručuje vyššiu možnú mieru nezávislosti v porovnaní s inými formami financovania. Samozrejme, záleží to na vysielateľoch, pretože sú rôzne modely, prípadne rôzne kombinácie týchto modelov, ako napríklad priama forma platenia zo štátneho rozpočtu. Tu však chcem poukázať na fakt, že hoci sa zmluva medzi RTVS a Ministerstvom kultúry uzatvára na päť rokov, presný a záväzný rozsah a povaha vzájomných záväzkov sa upravuje na každý rok v dodatku, čo podla mňa nie je optimálny model. Ak má byť financovanie zo štátneho rozpočtu, potom je lepší model zákonom presne určiť percento z hrubého domáceho produktu (HDP), pričom transfer by bol automatický, bez možnosti vyjednávania, čím by sa eliminoval potenciálny politický vplyv alebo snaha zasahovať do redakčnej nezávislosti. Napriek tomu forma platenia cez koncesionárske poplatky je stále najlepšia.
Obstála by nezávislosť a kvalita médií ako argument pri ich prípadnom navyšovaní, ako navrhuje minister kultúry Marek Maďarič?
- Je škoda, že zvyšovanie koncesionárskych poplatkov už neprebehlo dávno. Keď sa pozeráme na to koľko prispieva každý občan u nás na fungovanie verejnoprávnej televízie, tak je to skutočne približne polovička toho, čo sa platí v ostatných krajinách Európy. Tento rozpočet je výrazne podimenzovaný, čudujem sa preto, že už k takémuto navýšeniu nedošlo. Zároveň je veľká škoda, že došlo k zmenám v RTVS, že sa nezachovala kontinuita.
Pretože niektoré kroky nového vedenia indikujú, že pozitívny trend, ktorý bol nastúpený predtým, nebude pokračovať. Spomínam to v kontexte toho, že keby tá kontinuita bola, tak argument o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov by bol o to relevantnejší vzhľadom na zlepšujúcu sa kvalitu vysielania. Ja by som rozhodne išiel formou zvyšovania poplatkov a beriem argument, že bez toho zvýšenia nie je možné zabezpečiť kvalitu a ani zvýšenú sledovanosť, hoci tá nie je tým najdôležitejším kritériom v prípade médií verejnej služby. V tomto smere považujem za veľké nešťastie, že k tej kontinuite nedošlo, že bol vyslaný jasný signál a bola to politická otázka zmeny tej kontinuity.
Mala by verejnoprávna televízia dostatok prostriedkov na jej financovanie v prípade zrušenia koncesií?
- Samozrejme, že nie, pretože koncesionárske poplatky momentálne tvoria miernu väčšinu celkového rozpočtu RTVS. Ja si to v tejto chvíli nedokážem predstaviť. Samozrejme, dá sa to možno saturovať tým, že sa navýši príspevok štátu, ale tam opäť vidím to, čo som už spomínal. Televízia by sa dostala ešte viac pod vplyv politickej moci, čo je presne to, čo nechceme.
Aký model financovania by bol podľa vás najvhodnejší?
- Najvhodnejší model je forma financovania prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Priechodný mi pripadá aj model, kde sa príspevok štátu určuje priamo z nejakého percenta HDP formou automatického transferu. Naopak financovanie štátom formou zmluvy, ktorú môže vláda otvoriť každý rok, by podla mňa ohrozilo nezávislosť verejnoprávnej televízie. Ako som spomínal, osobne preferujem zachovanie a zvýšenie koncesionárskych poplatkov.
Je možnosť neobmedzenej reklamy, ktorú takisto spomenul pán Danko, podľa vás dobrým riešením?
- To si myslím, že je úplný nonsens. V SNS zrejme nemajú ani najmenšiu predstavu o tom, ako by mala moderná verejnoprávna televízia fungovať. Tam sa už potom pýtam, aký je rozdiel medzi súkromnou a verejnoprávnou televíziou, ak by mala mať verejnoprávna televízia neobmedzenú reklamu. Existujú rôzne štúdie, ktoré poukazujú na závislosť od reklamy.
V rôznych štátoch je to nastavenie rôzne, u nás súčasným zákonom podiel reklamy vo verejnoprávnom vysielaní postupne klesá (dnes je to 0,5% z celkového vysielacieho času, predtým to boli 3%).
Aký postup by ste v tomto prípade navrhovali?
-
Prepojenie komerčného prostredia a závislosť od nejakých donorov sú veci, ktoré by mali byť výstrahou, čiže nie je to len možnosť politického vplyvu, ale aj komerčného. Preto si myslím, že forma, kedy je gro príjmu z koncesionárskych poplatkov je najlepšia forma toho, aby televízia mohla fungovať čo najnezávislejšie na politickom a inom rozhodovaní. Síce sa dajú isté veci skombinovať, len vždy čím menej je nejakého priameho zasahovania politikov do financovania, o to lepšie je ustrážená nezávislosť.
V súčasnej dobe, kedy vidíme, že médiá v globálnom meradle prechádzajú výraznými zmenami, čo je spôsobené rôznymi faktormi, sa čoraz viac na internete šíria hoaxy, falošné správy. O to viac je dôležité, aby bola fungujúca nezávislá verejnoprávna televízia. Najlepšia forma, ako sa brániť pred šírením rôznych hoaxov, je práve kvalitná žurnalistika.
Myslím si, že na Slovensku máme mať pocit vysokého ohrozenia, pretože vidíme, že smerovanie a to, čo počúvame z úst predstaviteľov politickej moci, akoby bol presným opakom. Opäť sa snažia televíziu ako keby zoštátniť a zbaviť sa nepohodlných relácií, ktoré im išli nejakým spôsobom trochu po krku. To, čo má kvalitná verejnoprávna televízia robiť, má mať kvalitnú investigatívu a kvalitné spravodajstvo. Takže z tohto ja mám veľkú obavu.
Danko chce koncesionárske poplatky zrušiť
Predseda Národnej rady SR a líder SNS Andrej Danko navrhuje zrušiť koncesionárske poplatky. Podľa neho môže štát pristúpiť k takémuto kroku na základe pozitívneho výsledku hospodárenia za rok 2017. Zároveň pripomína odhady Ministerstva financií SR, podľa ktorých by dlh verejnej správy za rok 2017 mal klesnúť pod 51 percent HDP. "Plánovaný schodok dve miliardy eur tak dosiahne len 1,2 miliardy eur, čiže v skutočnosti klesne o 800 miliónov eur," ozrejmuje Danko. "Ušetrené peniaze by sme mali investovať do ľudí, jednou z možností je použiť ich aj na zrušenie koncesionárskych poplatkov," uviedol Danko.
Podľa Danka by mali byť zrušené koncesionárske poplatky a televízia by mala dostať možnosť neobmedzenej reklamy. "Ak je Deň Ústavy SR, prvým spotom by nemala byť medvedica v Tatrách, ale výročie ústavy. Redaktori by nemali mať 1,5-krát vyšší plat ako premiér, manažment dva až trikrát viac. Potom sa už ani nečudujem odvahe niektorých mladých redaktorov, ktorí stoja oproti predsedovi vlády či predsedovi parlamentu, ak zarábajú viac," dodal.
Podľa slov predsedu SNS Andreja Danka má SNS viacero ideí, ktoré by sa vďaka ušetreným peniazom podarilo zrealizovať. Jednou z nosných téz národniarskeho volebného programu je práve aj zrušenie koncesionárskych poplatkov za RTVS. "SNS od začiatku hovorí, že verejnoprávny rozhlas a televízia môžu fungovať aj bez koncesionárskych poplatkov," vysvetľuje Andrej Danko a dodáva, že investované peniaze by mohli pomôcť verejnoprávnej RTVS ponúknuť kvalitnejší program a zároveň by občania nepocítili žiadnu ďalšiu finančnú záťaž.
Rezník v tom má jasno: Je nespravodlivé, že sa koncesie 15 rokov nezvyšovali
Koalíciu čaká rada
K problematike koncesionárskych poplatkov sa vyjadril aj poslanec Smeru Martin Glváč. "Môj sociálny balíček ľuďom? Nikdy nebudem hlasovať za zvýšenie koncesionárskych poplatkov! A optimalizácia nie je zvyšovanie," napísal na sociálnej sieti.
Béla Bugár je zatiaľ v tejto otázke zdržanlivý, podľa neho je však potrebná diskusia. "Ak chceme, aby RTVS spĺňala svoje verejnoprávne poslanie a zákonné povinnosti, mali by sme zabezpečiť účinne legislatívne podmienky jej financovania. Tejto otázke sa venuje aj programové vyhlásenie vlády a budeme o nej rokovať na Koaličnej rade. Sme presvedčení, že pre správny model financovania sa môžeme rozhodnúť len na základe dôkladnej analýzy," napísala pre Topky hovorkyňa Mostu Klára Debnár.
Podľa Maďariča sa Dankovým návrhom netreba zaoberať
Vyhlásenia predsedu SNS Andreja Danka o možnosti použiť ušetrené prostriedky z hospodárenia štátu na zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov, vníma Marek Maďarič ako jednostranné, mediálne vyhlásenie, nezohľadňujúce fakt, že takýto návrh nemožno uskutočniť bez dohody koaličných partnerov. "Nevidím preto dôvod sa ním hlbšie zaoberať," uviedol.
Minister kultúry zároveň upozornil, že postoj SNS k téme financovania RTVS je nejasný. Pripomenul, že na začiatku sa prostredníctvom programového vyhlásenia vlády SNS neprihlásila len k financovaniu RTVS cez tzv. koncesionárske poplatky, ale súhlasila aj s ich zvýšením. Neskôr návrh na ich primerané zvýšenie odmietla. "O niekoľko mesiacov však hlasmi svojich poslancov zvolila za generálneho riaditeľa RTVS človeka, ktorý sa hlási k financovaniu RTVS cez poplatky. A dnes prichádza s ideou financovania RTVS z daní občanov cez štátny rozpočet," upozornil Maďarič.
Koncesie by sa mali primerane zvýšiť
Minister kultúry poukazuje na to, že vzťah verejnosti k verejnoprávnym médiám sa zlepšil, sú viac sledované, skvalitnil sa ich program a aj výber koncesionárskych poplatkov dosahuje strop možností. "Z môjho pohľadu tu bola možnosť primeraným spôsobom zvýšiť úhrady, a tým aj naozaj zväčšiť pravdepodobnosť nezávislosti verejnoprávneho média. Pretože, čím menej sa musí spoliehať na dotáciu zo strany štátu, o to môže byť v rozhodovaní nezávislejšie," tvrdí. Do diskusie o spôsobe financovania verejnoprávneho RTVS, ktorú avizoval generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, sa Marek Maďarič rád zapojí, ale za podmienky, že si RTVS zachová svoju presvedčivosť a punc nezávislosti.
V takom prípade sa podľa ministra kultúry môže RTVS obrátiť na verejnosť s dobrými argumentmi, prečo by mali ľudia platiť o niečo viac, lebo sa bude môcť oprieť o ich spokojnosť a tiež o jasne formulovanú ponuku toho, čo im dá navyše za viac peňazí. "V tomto určite moju podporu bude mať. Druhá vec je, ako sa na to dívajú iní politici a v akom čase je možné takúto zmenu predpokladať. Aj preto ja, ako minister kultúry a na druhej strane ako človek v politike skúsený, som vedel, že ak sa táto vec nepresadí na začiatku volebného obdobia, tak čím sme bližšie k ďalším voľbám, tak výrazne klesá šanca, že by to bolo priechodné," konštatoval Maďarič k téme zvyšovania koncesií.
V diskusii sa treba zamerať na viacero vecí
V diskusiách o financovaní RTVS by sa politici aj verejnosť mali pozerať aj na obsah. "Aké obsahy idú zo súkromných médií, aké obsahy idú prostredníctvom internetu a či nestojí naozaj za to mať jednu silnú vysielaciu verejnoprávnu rozhlasovú a televíznu spoločnosť, ktorá bude z podstaty vecí robiť to, čo nerobí nikto iný,“ povedal v rozhovore minister kultúry Marek Maďarič.
Doplnil, že po zmene súčasného stavu financovania volá aj samotná RTVS. Dôkazom sú aj vyjadrenia kontrolného orgánu rádiotelevízie - Rady RTVS z posledného minuloročného zasadnutia. Rada 14. decembra schválila rozpočet a programový koncept RTVS na rok 2018. "Súčasne upozornila, že súčasný model financovania RTVS nedostatočne pokrýva jeho potreby na ďalší rozvoj, čo sa prejavuje napríklad aj v narastaní investičného dlhu, obmedzených možnostiach pre tvorbu finančných rezerv ako aj pri výrobe vlastnej tvorby."
Rezníkove slová sú neakceptovateľné
Prekvapujúce návrhy generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka na zmenu financovania RTVS sú v rozpore s projektovým zámerom, ktorý predstavil poslancom NR SR, keď kandidoval na tento post. Konštatoval to dnes bývalý poslanec NR SR za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, ktorý tak reagoval na Rezníkove slová.
"Pre mňa je absolútne neakceptovateľné, aby Rezníkove návrhy na zmenu financovania prichádzali predtým, ako dodrží slovo, a to, čo deklaroval vo vlastnom projekte ešte ako kandidát. Tvrdil, že je schopný udržať súčasný stav v RTVS a zvládnuť aj prevádzku nového tretieho televízneho kanála s existujúcimi zdrojmi,“ povedal tieňový minister kultúry OĽANO Viskupič, ktorého stanoviskoposkytol hovorca OĽANO Matúš Bystriansky.
Viskupič doteraz nezaznamenal z Rezníkovej strany žiaden výrazný rozvojový projekt a ani náznak spustenia tretieho televízneho kanála. Naopak, šéf RTVS doteraz podľa Viskupiča neurobil nič, čo by ho oprávňovalo žiadať peniaze navyše. "Vnímam, že Rezník opakovane žiada obrovské sumy zo štátneho rozpočtu a podáva návrhy, ktoré chcú viac zaťažiť peňaženky domácností. Žiadal napríklad rozšíriť diabolskú zmluvu so štátom o dodatočných 30 miliónov eur na opravu a rekonštrukciu budov vo vlastníctve RTVS," povedal.
Viskupič tvrdí, že financovanie verejnoprávnych médií sa musí zásadne zmeniť. Zopakoval svoj návrh, ktorý viackrát predložil do parlamentu a ktorý spočíva v zrušení koncesionárskych poplatkov a zmluvy so štátom a naviazaní financovania na presne určené percento z hrubého domáceho produktu (HDP). "Televízia by týmto získala dlhodobo udržateľné financovanie. Výrazne by sa znížil politický vplyv, stúpla by kvalita a objektivita televízneho vysielania a spravodajstva a zaviedol by sa pre RTVS veľmi dôležitý valorizačný mechanizmus financovania, ktorý by vyplýval z každoročnej zmeny HDP," uzavrel Viskupič.
Spor sa ťahá vyše roka
Spor okolo koncesionárskych poplatkov vypukol na začiatku júna 2016. SNS sa vtedy postavila proti plánovanému návrhu ministra kultúry zvýšiť koncesionárske poplatky zo súčasných 4,64 eura na sedem eur a ich pravidelnú valorizáciu. Výška koncesií sa nemenila 13 rokov. Predseda SNS vtedy uviedol, že zvýšenie poplatkov musí ísť ruka v ruke s optimalizáciou financovania, riadenia aj programovej štruktúry RTVS. Maďarič návrh predložil na zasadnutí vlády, tá však 17. augusta 2016 rokovanie o tomto bode prerušila, keďže v tejto záležitosti absentovala dohoda koaličných partnerov. Premiér Robert Fico (Smer-SD) vtedy vyhlásil, že očakáva od SNS jej návrh riešenia.
Ročný rozpočet RTVS je približne 130 miliónov eur, z toho zhruba 78 miliónov eur získava z koncesií. Je to síce o dva až tri milióny eur viac ako pred pár rokmi, no tento stav nepotrvá dlho. Dôvodom je najmä starnutie populácie a tým zvyšovanie počtu dôchodcov, ktorí platia polovicu - 2,23 eura mesačne. Príjmom RTVS je aj reklama, z ktorej získava RTVS štyri a pol až päť miliónov eur ročne. Pre verejnoprávny rozhlas a televíziu však platí, že reklama môže tvoriť pol percenta z vysielacieho času a neprerušuje sa ňou vôbec program tak, ako to robia komerčné stanice. Napriek tejto bilancii sa aj s ostatnými príjmami doteraz darilo udržať rozpočet vyrovnaný. Mať vyrovnaný rozpočet sa v budúcnosti bez škrtov v programe nepodarí, upozorňuje manažment RTVS.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%