BRATISLAVA – Fašistom nie je, pretože nezabíja zajace ani sliepky. Anton Čulen, kandidát na post verejného ochrancu práv, ktorého nominovali kotlebovci, počas včerajšieho predstavovania poriadne perlil.
Po tom, čo funkciu opúšťa po dlhých rokoch Jana Dubovcová, si v Národnej rade SR vyberajú už dnes. Okrem Čulena na tento post kandidujú aj Mária Patakyová (nominantka strany Most-Híd) a Janka Šípošová (nominantka OĽaNO-NOVA).
Na Čulenove výroky videom upozornila nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová. Výrok o zajacoch nebol iba jediný, ktorým vyvolal pochybnosti o svojej spôsobilosti vykonávať funkciu ombudsmana. „Čo sa týka nejakej rasovej otázky, ja patrím k bielej rase. Ja svoju rasu milujem, ja som rád biely, nechcem byť čierny, ani hnedý, ani kakaový,“ odpovedal na otázku poslankyne, či považuje z niektorých rasových teórií za neprípustné a či sa k niektorej neprikláňa.
Zuzana Zimenová - Dnes bolo na ľudskoprávnom výbore NR SR... | Facebook
„Vy sa hlásite na tento úrad verejného ochrancu práv a nepoznáte ani medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie OSN. Takisto ani ako Európska únia odmieta teórie, ktoré sa pokúšajú určiť existenciu rozdielnych rás ľudí. Práve ste sa k jednej z nich prihlásili,“ reagovala Zimenová.
ĽSNS podľa Čulena nie je fašistická strana, od fašizmu sa dištancuje. Ak by však strana porušovala ľudské práva, ako ombudsman by sa cítil povinný zasiahnuť. Holokaust nespochybňuje, no ako tvrdí, nepostihol len Židov. Z 55 miliónov obetí druhej svetovej vojny podľa neho bolo vyše 40 miliónov kresťanov.
Zaskočený ostal aj podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD). „Práve mi skoro zabehlo. Kandidát ĽSNS prezentuje svoje kvality na Výbore NR SR pre ľudské práva, prečo by sa mal stať práve on ombudsmanom,“ napísal na Facebooku. Pobavil ho najmä spomenutý výrok o zajacoch, sliepkach a fašizme.
Neúspešný kandidát
Čulen sa zviditeľnil už minulý rok. Do parlamentných volieb kandidoval práve za stranu ĽSNS, avšak do NR SR sa z 38. miesta prekrúžkovať nedokázal. Po volebnom neúspechu mu navyše nebola predĺžená kanonická misia a Čulen tak nemohol pokračovať vo vyučovaní náboženstva na niektorých školách v bratislavskej Petržalke.
