BRATISLAVA - Kvórum pri referende sa rušiť nebude. Poslanci Národnej rady SR dnes nepodporili novelu Ústavy SR od lídra OĽaNO Igora Matoviča, ktorý zároveň žiadal, aby sa referendum muselo konať vždy v deň najbližších celoštátnych volieb.
"Myslíme si, že existencia 50-percentného kvóra, keď k urnám musí prísť 2,2 milióna ľudí, systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné," argumentoval Matovič. Podľa jeho slov sa to na prvý pohľad môže zdať ako úlet, ale nulové kvórum majú napríklad vo Švajčiarsku, Fínsku, Estónsko či Španielsku. "Je to bežný parameter, ktorý sa v Európe využíva, a práve neexistencia žiadneho kvóra nabáda ľudí k záujmu o veci verejné," tvrdil.
Od toho, že sa referendum vždy spojí s najbližšími celoštátnymi voľbami, si Matovič sľuboval zníženie nákladov. Zároveň chcel presadiť, aby sa rozšíril okruh tém, o ktorých sa plebiscit nemôže konať. K témam základné práva a slobody, štátny rozpočet, dane a odvody malo pribudnúť skrátenie volebného obdobia.
Poslanci KDH so zmenami v podpore zelenej elektriny neuspeli
Opozícii návrhy na zmeny v podpore zelenej elektriny neprešli. Poslanci ich novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov pri hlasovaní neposunuli ani do druhého čítania. Návrh predkladali poslanci z klubu kresťanských demokratov Alojz Přidal, Július Brocka a Jozef Mikuš a chceli v ňom riešiť aktuálnu situáciu v podpore zelenej elektriny.
V tomto roku totiž prišlo o štátnu podporu viacero výrobcov zelenej elektriny. V minulom roku necelých 1 200 výrobcov nedodržalo nové uznesenie v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov, ktoré hovorí o strate podpory na zelenú elektrinu v prípade nezaslania požadovaných údajov v stanovenom termíne. Podľa poslancov ide o príliš vysokú cenu za nedodržanie administratívnych povinností.
Přidal, Brocka a Mikuš navrhovali, aby sa zo zákona uznesenie o strate podpory úplne vyškrtlo a nahradilo sa to ustanovením, podľa ktorého by neplnenie administratívnych povinností riešila Slovenská obchodná inšpekcia ako správny delikt. Namiesto úplnej straty podpory na jeden rok tak navrhovali poslanci pre výrobcov zelenej elektriny, ktorí nedodržia svoje zákonné povinnosti, aby dostali pokutu od 500 do 100 tisíc eur.
Poslanci chceli, aby ich novela zákona platila už od začiatku júna tohto roka. Nie všetci traja poslanci boli proti novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií, ktorá prvýkrát v minulom roku zaviedla do praxe pokutu vo forme odobratia podpory na celý jeden rok. Koncom roka 2013 zahlasovali proti tejto novele len poslanci Přidal a Brocka. Poslanec Mikuš, ktorý vtedy pôsobil v dnes už neexistujúcom poslaneckom klube SDKÚ-DS, sa hlasovania zdržal.
Schválila štvrtú správu o implementácii charty o menšinových jazykoch
Najviac titulov periodickej tlače vydávaných v jazykoch národnostných menšín vychádza na Slovensku v maďarčine, naopak, ani jeden titul nevychádza v rómskom jazyku. Konštatuje to štvrtá správa o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú dnes schválila vláda SR.
Ako sa konštatuje v materiáli predkladateľa, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v maďarčine vychádza 45 titulov, v českom jazyku osem, v nemeckom jazyku päť, v rusínskom jazyku tri a v ukrajinskom jazyku dva tituly. Správa vychádzajúca zo štatistík Ministerstva kultúry SR informuje, že rómsky jazyk je zastúpený prostredníctvom piatich titulov, ktoré vychádzajú v kombinácii slovenského a rómskeho jazyka. Takisto vychádzajú aj tri tituly v kombinácii štátneho a rusínskeho jazyka.
Z hľadiska periodicity je denná periodická tlač vydávaná iba pre príslušníkov maďarskej národnosti (denník ÚJ Szó), dvojtýždenník je vydávaný pre príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny, mesačník je vydávaný napr. pre príslušníkov nemeckej aj poľskej národnostnej menšiny.
Správa o implementácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov vyhodnocuje podporu jazykových práv národnostných menšín prostredníctvom zákonných úprav i dotačného programu Kultúra národnostných menšín. Analyzuje tiež uplatňovanie menšinových jazykov v oblasti vzdelávania, úradnom styku, v rámci súdnych konaní, takisto si všíma zastúpenie a používanie menšinových jazykov pri kultúrnych podujatiach, v médiách i pri realizáciách projektov cezhraničnej spolupráce.
Za regionálne alebo menšinové jazyky podľa charty je v SR považovaných deväť jazykov - bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský. V súčasnosti sa vedie diskusia o zaradení srbského a ruského jazyka.
Po schválení vládnym kabinetom predloží SR správu generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Prvú správu o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov schválila vláda SR v roku 2003, druhú v roku 2008 a tretiu v roku 2012.
Nevyplatenie faktúry nebude novým trestným činom
Zoznam deliktov v Trestnom zákone sa rozširovať nebude. Poslanci OĽaNO dnes v parlamente nepresadili novelu, ktorá mala definovať skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry. Obyčajní takto chceli trestať neplatičov faktúr živnostníkom za ich vykonanú prácu.
Trestný čin by podľa návrhu spáchal ten, kto má peniaze na vyplatenie faktúry, ale nevyplatí cenu práce do 30 dní po jej splatnosti, ale aj ten, kto bude mariť vyplatenie týchto peňažných prostriedkov. Trestný čin nevyplatenia faktúry navrhovali Obyčajní ľudia zadefinovať ako prečin, za ktorý môže ísť páchateľ až na tri roky do väzenia. Jeden až päť rokov za mrežami malo hroziť tomu, kto by spôsobil väčšiu škodu, čiže aspoň 2660 eur, z osobitného motívu alebo voči viac ako desiatim živnostníkom.
V prípade, ak by páchateľ spôsobil značnú škodu, čiže aspoň 26.600 eur, mal ísť do väzenia na tri až osem rokov. "A v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, čiže aspoň 133.000 eur, by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až 12 rokov," uviedli poslanci OĽaNO.
Hnutie novelizáciu Trestného zákona predložilo, lebo živnostníci majú podľa OĽaNO v súčasnosti veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím veľké firmy neraz vopred počítajú. "V súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich finančná likvidácia. Veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnuté," dodali poslanci OĽaNO.
Oblasť ľudských práv prejde od septembra na ministerstvo spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti bude od septembra zodpovedať za generálnu kompetenciu tvorby a realizácie štátnej politiky v oblasti ľudských práv. Vyplýva to z novely kompetenčného zákona, ktorú dnes schválila vláda.
Túto problematiku v súčasnosti zastrešuje ministerstvo zahraničných vecí. To však bude mať naďalej na starosti poskytovanie dotácií. Dôvodom je skutočnosť, že k presunu kompetencií medzi rezortmi dochádza najmä pre blížiace sa predsedníctvo SR v Európskej únii už počas prebiehajúcej dotačnej výzvy. Odborný personál, ktorý sa tým zaoberá, nie je možné v súčasnosti presunúť na ministerstvo spravodlivosti, keďže plní aj iné úlohy na MZV a tiež zabezpečuje dotácie v oblasti zahraničnej politiky.
Ministerstvo spravodlivosti však bude na procese poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv aktívne participovať ako pri príprave nových výziev, tak i pri vyhodnocovaní žiadostí o dotácie.
