BRATISLAVA – Nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic má výhrady k tomu, že Slovensko prijalo osem väzňov z Guantánama. Svoje výhrady prezentoval aj dnes na rokovaní brannobezpečnostného výboru, ktorý sa zaoberal bezpečnostnou situáciou v Slovenskej republike po teroristických útokoch vo Francúzsku a prijatých opatreniach ako čeliť hrozbe terorizmu. Lipšic upozornil, že Slovensko ako európsky štát prevzalo jeden z najvyšších počtov väzňov z Guantánama Veľká Británia ich prijala štrnásť, Francúzsko deväť.
„To, žiaľ, nie sú úplne nevinné osoby, bez rizika a nebezpečenstva. Považujem to za prejav zvláštnej servility. Slovensko je po Francúzsku a Veľkej Británii tretia krajina, ktorá prijala najvyšší počet väzňov z Guantánama," zdôraznil Lipšic.
Prví väzni z Guantánama prišli počas prvej vlády Roberta Fica. Išlo o troch väzňov. „Tvrdiť, že nepredstavovali žiadne riziko, že to boli bezúhonné osoby, je nepravda. Za vlády Ivety Radičovej sme to vyriešili. Ale prijímať ďalšie osoby, ktoré mali alebo majú napojenie na teroristické skupiny, považujem za prejav nesvojprávnosti krajiny. V súčasnej situácii by som to nerobil,“ vyhlásil s tým, že v čase, keď bol ministrom vnútra sa podarilo z prvej skupiny dvoch väzňov dopraviť do domovských krajín, a to aj vďaka šťastiu, že v tých krajinách prebehli revolúcie Arabskej jari. „Inak by nikdy nedali súhlas s prevozom domov,“ konštatoval Lipšic.
Väzni z Guantánama sú podľa Lipšica rizikom, pretože ide o osoby, ktoré absolvovali teroristický výcvik, sú často v kontakte s bývalými spolubojovníkmi. „Riziká nevieme presne pomenovať, ale tým, čím prešli a aké kontakty udržiavajú, to vieme. Tvrdiť, že Slovensko nie je zaujímavé... Pred rokom bol teroristický útok v Sofii, kde vyhodili do vzduchu autobus s turistami z Izraela. Slovensko nie je imúnne voči potenciálnym hrozbám. Vedome súhlasiť s prijímaním osôb, ktoré sú potenciálne rizikové, je krátkozraké. Vyslúžime si tým ovácie Obamu, ale to nie je prioritný záujem Slovenska,“ vyhlásil.
Podľa Lipšica minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že je lepšie na Slovensku mať ľudí, ktorých máme monitorovaných a ktorí sú známe nebezpečenstvo. „Ak minister hovorí, že vďaka tomu nemusíme prijať 300 neznámych Sýrčanov ako Rakúšania, tak otázka nestojí. Keď som bol minister vnútra neprijímali sme utečencov zo Sýrie a ani väzňov z Guantánama uviedol. Podľa neho Američania majú prijatý zákon, ktorý zakazuje vstup týchto osôb na americkú pôdu. „Keď nie sú nebezpeční, tak prečo,“ opýtal sa. Fico má podľa neho veľké ramená, keď ide o Ameriku, na druhej strane robí servilné kroky, ktoré nie sú principiálne.
Podľa ministra Kaliňáka Lipšic z toho robí politiku. „Je mi to ľúto. V týchto prípadoch ide o poznané riziko. Nikdy neboli dodané dôkazy o tom, že by sa títo ľudia podieľali na teroristickom útoku, na rozdiel od niektorých ľudí, ktorých sme za to zo Slovenska deportovali, pretože boli odsúdení predtým za terorizmus. V tomto prípade podobné dôkazy neexistovali,“ povedal novinárom Kaliňák. Program prijatia väzňov z Guantánama ktorý sa začal v roku 2007, nepriniesol podľa ministra zvýšené riziko. „Nie je to jednoduchá práca. Na druhej strane je ten počet dočasný. Uzavreli sme dohodu na tri vlny, ktoré sa už skončili. Túto časť dohody sme uzavreli, rovnako tak recipročne väčšinu z približne 300 utečencov ročne, ktorí sú u nás dočasne, potom končia v Spojených štátoch,“ povedal Kaliňák s tým, že ide o osoby z Iraku, Iránu či rôznych afrických krajín ako Somálsko, Kamerun.
Kaliňák dnes poslancov výboru NR SR informoval o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Slovensku. „Dopodrobna som rozobral aktivity, ktoré jednotlivé bezpečnostné zložky vykonali, nielen v súvislosti s útokmi v Paríži, ale aj všeobecne s otázkami Islamského štátu a ďalších tém, ktoré sú rizikom nielen pre Európu, ale aj ďalší svet,“ povedal minister vnútra. Poslancom hovoril ako funguje výmena informácii, ako fungujú toky nielen dovnútra, ale aj von. Hovoril tiež, aké riziká sa u nás nachádzajú aj v porovnaní s inými štátmi a čo sú naše zložky schopné monitorovať.
Kaliňák nevie stopercentne vylúčiť útoky. „Pretože niektoré individuálne konania, ktoré nezdieľa človek s ďalšími ľuďmi, vie urobiť,“ uviedol. Podľa neho sme však stredne veľkou krajinou, ktorá nemá veľkú rizikovú komunitu, preto sme spôsobilí ju relatívne intenzívne monitorovať.
