BRATISLAVA - V minulom období šokoval verejnosť, keď chcel obmedzovať majetok. Dnes pripravuje novú koncepciu južného Slovenska. Vadí mu, že tento kraj má najvyššiu nezamestnanosť, nestavajú sa žiadne diaľnice, neposkytujú sa žiadne stimuly. „A to musia trpieť ľudia obidvoch národností, aj miestni Maďari aj Slováci. Chcem, aby to bolo územie, kde budú mať záujem ľudia bývať a budú sa tam chcieť nasťahovať ľudia z celého Slovenska. Taký raj na zemi.“ Chce, aby tento región bol nezávislý od centrálnej vlády po viacerých stránkach. Chce referendum? Viac v exkluzívnom rozhovore bývalý poslanec SaS Szilárd Somogyi.
Minulé volebné obdobie ste šokovali ako poslanec za SaS, keď ste začali hovoriť o obmedzení majetku. Mnohí vaše názory označili za komunistické a odišli ste aj z parlamentu a od Sulíka. Čo ste odvtedy robili?
Najmä som sa venoval rozvíjaniu tých skúseností, ktoré som nadobudol počas pôsobenia vo vysokej politike. Odvtedy prebehli necelé dva roky, a môžem konštatovať, že na povrch vyplávajúce hospodárske zločiny potvrdzujú moju prvotnú myšlienku, že politik nemôže disponovať vlastným majetkovým podielom. Naše zákony zakazujú politikom zastávať funkcie vo firmách, ale nezakazujú mať majetok v spoločnostiach. Ich majetkové záujmy teda priebežne pretrvávajú.
Hovorilo sa, že pripravujete novú ľavicovú stranu. Ako to bolo?
Po mojom vyhlásení pri odstúpení z kandidátky som dostal nečakané množstvo potvrdzujúcich signálov, resp. výziev na zakladanie skutočnej „ľavicovej“ strany na Slovensku. Myslím si však, že strán na Slovensku je až priveľa, a pojmy ako ľavica, solidarita, sociálny dostali za predchádzajúci režim toľko pejoratívneho obsahu, že už automaticky vyvolávajú negatívne myšlienky u väčšiny obyvateľstva. Skôr si myslím, že treba konkrétne konať, a nezakladať ďalšie politické zoskupenia.
Stále trváte na týchto myšlienkach?
Vždy keď sa stretnem s prípadom, keď navonok pekne rečniaci politik sa dostane k moci a okamžite začne rozmýšľať prvotne o zväčšení vlastného majetku, sa vo mne ešte viacej posilňuje myšlienka potreby spoločenskej spravodlivosti. Najlepšie sa čerpá zo spoločného, najmä keď capa poveria strážením záhrady. Som presvedčený, že aj ľudia majú už toľko zlých skúseností s každou ponovembrovou vládou, že radšej by rozhodovali sami o investovaní vlastných peňazí. Každej vláde odovzdali vo forme daní časť svojho zárobku a značná časť týchto peňazí sa skončila v majetku vyvolených rodín. Najlepšie to vidím u nás na južnom Slovensku, ktoré je najmenej populárnym u vládnych politikov, nakoľko nemaďarské strany bez ohľadu na svoju ideologickú príslušnosť z tohto územia môžu rátať s najmenším počtom hlasov, a tým pádom medové motúze sa tu už neťahajú rovných 25 rokov. Tu sa nestavajú diaľnice, tu sa poskytuje najmenej stimulov, a tu je najväčšia nezamestnanosť. A to musia trpieť ľudia obidvoch národností, aj miestni Maďari aj Slováci.
Počula som, že idete opäť šokovať Slovákov.
Tak neviem, že do akej miery môžeme to nazvať šokujúcim, ak ľudia po toľkých sklamaniach chcú sami rozhodovať o vlastných veciach. Mohlo by to byť šokujúcim tak pre centrálne vlády, ktoré obrazne povedané každý mesiac netrpezlivo čakajú v Bratislave na to, že koľko daní za vyzbieralo, a koľko sa dá z toho „prerozdeliť obvyklým spôsobom“. Som presvedčený, že ľudia od Šamorína až po Veľké Kapušany by vedeli lepšie rozhodovať o použití vlastných peňazí, ako ktorákoľvek centrálna vláda. Najmä ak namiesto vládnych inštitúcií by dane vyberali samosprávy a len pre nedeliteľné služby štátu by posielali časť týchto daní do spoločného klobúka. Nakoľko južné Slovensko je takto „postihnuté“ svojim národnostným zložením, skrz ktoré nikdy nebude môcť byť centrom štedrej hospodárskej pozornosti vlád, je potrebné, aby o väčšine svojich vecí rozhodovala sama, vo forme novovytvorenej VÚC.
Vytvorenie územnej samosprávy?! To je predsa autonómia južného Slovenska, o ktorú sa pokúša SMK!
Neviem o čo sa pokúša SMK, nikdy som nebol ich členom (síce, tak isto, ako od všetkých parlamentných strán, aj od nich som dostal ponuku vstúpiť do ich radov J ). Samozrejme, čítal som viackrát už roky nazad, že už pripravujú projekt takejto územnej samosprávy, ale zatiaľ tento projekt nebol nikde uverejnení. Autonómia v politickej konverzácii na Slovensku bola vždy spätá skôr s národnostnými otázkami. Ak uvidíme ich projekt, budeme sa môcť vyjadriť. Samozrejme s vytvorením nového vyššieho územného celku na pozdĺž južného Slovenska sa hneď vynorí aj otázka národnostného spolunažívania. Podotýkam, že tieto otázky by zrejme prv vznikli vo vzdialenejších častiach Slovenska. V tomto by musela fungovať špeciálne táto župa, a to najmä v tom, že národnostné pomery by museli byť zákonom garantované. Mám na mysli najmä štátnu správu, a ostatnú verejnú správu, ako aj školstvo, zdravotníctvo, čiže v každom subjekte, ktorý je v štátnom alebo v samosprávnom majetku. Jednak by to zaručilo práva miestnych Slovákov, a predpokladám, že by zastavil aj nelichotivé ubúdanie Maďarov.
Stali ste sa ich členom?
Myslíte SMK? Nie, nevstúpil som do žiadnej politickej strany.
Prečo to vôbec navrhujete?
Ako občana, žijúceho na južnom Slovensku, sa ma prvotne týka hospodárska nespravodlivosť, veď v okrese Dunajská Streda, ktorá napriek svojej rozlohe a počtu obyvateľstva, s ktorými patrí medzi prvé na Slovensku, sa neobjavila ani jeden centík hospodárskej stimulácie od vzniku SR. A ako Maďara, žijúceho na Slovensku, sa ma tak isto týka ubúdanie Maďarov. Od sčítania obyvateľstva v roku 1991 tento počet stále klesá. Možno, že by som ani nerozdeľoval ľudí na Slovákov a Maďarov, to na Slovensku stále pred veští nejaké trenice. Ja by som skôr hovoril o občanoch so slovenskou, resp. s maďarskou identitou.
Od roku 1991 klesá počet Maďarov na Slovensku. Ako chcete v tejto koncepcii zabezpečiť úbytok Maďarov? Všetci novorodenci budú mať len maďarskú národnosť?
Nie, to určite nie! Určiť, že v akom duchu budú vychovávať novorodenca je výhradným právom rodičov. Ubúdanie vzniká z toho, že ľudia, ktorí žijú už desaťročia v menšine, v neregulovanom prostredí, majú sklon či motiváciu k asimilácii ku väčšine. Cieľom však nie je asimilácia, ale integrácia ľudí, bez straty alebo zmeny ich pôvodnej národnej identity.
Doteraz boli snahu o kultúrnu autonómiu. Vy už hovoríte o hospodárskej, ekonomickej samospráve. To je predsa odtrhnutie časti slovenského územia od Slovenska! V iných krajinách o týchto otázkach rozhodujú ľudia v referendách. Chcete referendum?
Rátal som s touto otázkou. Južné Slovensko musí samo rozhodovať o svojich hospodárskych otázkach, nakoľko bolo vyskúšaných x vlád naprieč politickým spektrom, a každá z nich podporovala len tie časti Slovenska, odkiaľ mohla očakávať aj patričný objem hlasov vo voľbách. A to, kvôli národnostnému zloženiu, nikdy nebolo južné Slovensko. Naďalej sa držím svojho výroku v parlamente, že snívam po maďarsky, ale nesnívam o Maďarsku. A s tým môžem ísť aj Igorovi Matovičovi na detektor J.
Takže referendum?
Referendum je dobrá vec, dúfam, že sa vytvorí aj zákonné prostredie, ktoré povoľuje takéto regionálne hlasovanie, ale bol by som rád, keby Národná rada, jednoduchou väčšinou rozhodla o zmene zákona o vyšších územných celkov, a vyhlásila juh Slovenska za novú župu SR!
To nikdy slovenskí poslanci neodsúhlasia. Alebo viete niečo iné?
Ja som presvedčený, že k takémuto rozhodnutiu dôjde. Je to naj efektívnejší spôsob, ako vyriešiť väčšinu hospodárskych problémov daného územia, ak necháme miestne obyvateľstvo rozhodovať o využívaní svojich peňazí.
Kde beriete tú istotu? Máte nejaké dohody?
Dohody nie, skôr skúsenosti. Od 89-ho prešlo 25 rokov. Generácia, ktorá či už z reálnych alebo z latentných dôvodov udržiavala národnostné trenice, sa postupne zužuje. V aktívnom veku sú už ľudia, ktorých trápia skôr ekonomické problémy, a nie staré krivdy. Títo ľudia teraz musia odchádzať za prácou od svojich rodín. Síce zarábajú viac ako to bolo doma, ale za to obetujú odlúčenie od rodín, pracujú v často nežičlivom prostredí cudziny. Títo ľudia musia udávať tón, a ich záujmy hovoria, aby existenčne sa našli v domácom prostredí. A praje tejto veci aj Únia so svojou regionálnou politikou, ktorá hovorí, že územné na nižšej úrovni ako je štát, sú skutočnými partnermi pri dotačnej politiky.
Ako by mala vyzerať táto územná samospráva južného Slovenska? Čo sa týka ekonomického, školského, kultúrneho fungovania.
Fungovanie by sa malo líšiť od fungovania ostatných „vúciek“ len v tom, že špeciálne zákony by regulovali národnostné kvóty, jazykové práva a pod., resp. zmena v daňových zákonoch by zaručovala, že buď väčšia časť tu generovaných daní ostane v kompetencii samosprávy, alebo by sa priamo vrátili od centrálnej vlády. Ale to sú už skôr technické otázky.
Mnohí Slováci vás určite obvinia, že ste platený Maďarskom... Táto časť Slovenska bude mať prirodzene bližšie k Maďarsku ako Slovensku. Mýlim sa?
Musím povedať, že áno, mýlite sa. Maďarsko nie je motiváciou pre drvivú väčšinu tunajších Maďarov. Áno, určite nájdu sa osoby, ktoré prechovávajú revizionistické myšlienky, ale žiadny výskum od 89-ho nepotvrdil čoby len malo významný dopyt. Ani migrácia, presťahovanie obyvateľstva smerom k Maďarsku bolo a je neporovnateľne nižšie ako napr. z Rumunska. Som presvedčený, že skutočnou domovinou Maďarov na Slovensku je ich rodný región. Koniec koncom aj nešťastný zákon, a protizákon o dvojitom občianstve ukázal, že ak si musia vybrať, tak pre tunajších Maďarov je dôležitejšie zachovať si slovenské občianstvo. A maďarské vlády tiež stále vychádzajú z princípu, že naše problémy musíme riešiť tu a nie v Maďarsku. Hocičo si myslíme o maďarských vládach, tento trend pretrváva už desaťročia.
Je to váš návrh, alebo nie ste v tom sám?
Považujem sa skôr za integrujúcu osobnosť rôznych predstáv o územnej samosprávy južného Slovenska, nestojí za mnou okrem úzkeho kruhu ľudí žiadna strana alebo inštitúcia.
To má byť váš vianočný darček pre Slovákov?
Pani redaktorka, nestrašte so stálym delení ľudí na Slovákov a Maďarov. Chcem, aby to bolo územie, kde budú mať záujem ľudia bývať a budú sa tam chcieť nasťahovať ľudia z celého Slovenska. Taký raj na zemi. Čo môže znieť síce idealisticky, ale civilizované riešenia tomu nasvedčujú. Najbližšie ku nám je príklad okolia Bolzana v Taliansku, kde z chudobnej oblasti skrz takúto samosprávu sa stala druhá najbohatšia župa, pričom miestny Nemci majú korektné vzťahy s Talianmi. Alebo ostrovy Aland vo Fínsku, ktorá pred samosprávou boli skôr zaostalé rybárske územia obývané Švédmi. Právo rozhodovať o vlastných financiách v obidvoch prípadoch zbystrila pozornosť a záujem miestnych ľudí, bez ohľadu na svoju národnú identitu.
