BRATISLAVA – Výsledok eurovolieb je podľa predsedu KDH Jána Figeľa pre hnutie povzbudivý. KDH získalo v sobotnom hlasovaní 13,2 percenta. Ako povedal Figeľ dnes na tlačovej besede, Európska ľudová strana, ktorej je KDH súčasťou, zvíťazila vo všetkých členských krajinách únie.
„Je to štvrté víťazstvo ľudovcov a kresťanských demokratov,“ povedal s tým, že výsledky volieb na Slovensku hovoria, že stredopravé strany majú navrch.
Slovenský paradox je však podľa Figeľa účasť na voľbách. „Je to výkričník pre nás všetkých. Demokracia potrebuje demokratov. KDH je sklamané z nízkej účasti, ktorá je európskym rekordom,“ zdôraznil predseda hnutia. Upozornil, že európska agenda je domácou, nie zahraničnou. „Európska politika je súčasťou slovenskej politiky,“ dodal. Podľa neho sa treba zamyslieť, ako zdvihnúť volebnú účasť. „Stojí za zamyslenie, či nespojiť voľby do EP s inými voľbami,“ konštatoval.
Problém účasti na voľbách do EP vnímajú aj zvolení europoslanci za KDH. „Musíme porozmýšľať, ako osloviť občanov, aby politiku únie zobrali ako svoju vec, ktorá sa ich dotýka,“ povedala Anna Záborská. Podľa Miroslava Mikolášika je jediným riešením priamy kontakt s občanmi.
Záborská tiež upozornila, že KDH stratilo najmenej hlasov spomedzi slovenských politických strán. „KDH jednoznačne vyhralo v pravicovom spektre voľby do EP,“ dodala.
Nízka účasť voličov neumožňuje politologické závery, tvrdí Fico
Predseda strany Smer - sociálna demokracia a predseda vlády Robert Fico ďakuje 13-tim percentám občanov SR, ktorí sa zúčastnili v sobotu na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) a víta výsledok lídra kandidátky Smeru Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie. Podľa Fica "extrémne nízka účasť voličov na Slovensku neumožňuje žiadne politologické závery z výsledkov jednotlivých politických strán". Premiér a líder Smeru súčasne plne rešpektuje rozhodnutie 87 percent občanov Slovenska nevoliť. "Postoj voličov na Slovensku je dôkazom, že problematika EP nie je v našej krajine v centre voličskej pozornosti," uvádza sa vo vyhlásení premiéra, ktoré poskytol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Skutočnosť, že SR po tretíkrát za sebou zaznamenala najnižšiu účasť vo voľbách do EP z celej EÚ však podľa Roberta Fica vyžaduje otvorený dialóg zainteresovaných politických strán a inštitúcií EÚ. "Pod rekordne nízku účasť voličov na Slovensku sa podpísal aj pretrvávajúci nedostatočný záujem médií o európsku agendu, ktorá je síce často mimoriadne dôležitá, ale prezentovaná neatraktívnym a nezrozumiteľným spôsobom."
Robert Fico víta výsledok lídra kandidátky Smeru-SD, podpredsedu Európskej komisie a komisára pre inštitucionálne vzťahy a administratívu Maroša Šefčoviča. "Maroš Šefčovič získal demokratickú legitimitu ako kandidát so suverénne najvyšším počtom preferenčných hlasov medzi všetkými kandidátmi za SR do EP a vláda ho bude navrhovať do novovznikajúcej EK na post zodpovedajúci jeho doterajším výsledkom," uvádza sa ďalej vo vyhlásení premiéra Fica, ktorý zároveň avizuje, že v tomto duchu vykoná v najbližších dňoch potrebné formálne kroky.
Most-Híd je s jedným poslancom spokojný, účasť hodnotí ako neúspech
Strana Most-Híd dosiahla v eurovoľbách svoj cieľ, a to mať aspoň jedného europoslanca. Z tohto pohľadu hodnotí eurovoľby pozitívne. Inak to vidí v prípade rekordne nízkej volebnej účasti.
"Z pohľadu slovenskej politiky hodnotíme voľby ako neúspech. 13-percentná volebná účasť sa nedá ani inak hodnotiť," povedal predseda strany Béla Bugár po zverejnení oficiálnych výsledkov sobotňajšieho hlasovania (24.5.).
Pripustil, že očakával vyššiu volebnú účasť aj lepšie percentuálne výsledky. "Musíme sa vo vnútri strany pozrieť veľmi otvorene a konštruktívne na to, čo bránilo tomu, okrem nízkej účasti, aby sme dosiahli ešte lepší výsledok," uviedol.
Je rád, že strana vďaka svojmu europoslancovi Józsefovi Nagyovi posilní v EP frakciu európskych ľudovcov (EPP). "Aj vďaka nám má slovenská pravica v Európskom parlamente silnejšie zastúpenie." Bugár zároveň poďakoval všetkým kandidátom strany za ich prácu.
Trinástku europoslancov si Slováci volili v sobotu 24. mája. K volebným urnám prišlo len 13,05 percenta voličov, čo je najmenej v celej EÚ aj v histórii Slovenska.
Richard Sulík bude šéfovať strane SaS určite do roku 2017.
Dovtedy má šéf SaS totiž mandát a vzdať sa ho nemieni ani potom, čo bol zvolený za europoslanca a pracovať bude mimo Slovenska v Bruseli. "Nemám obavy, že by som niečo nestíhal. Do Bruselu sa nesťahujem, budem tam tráviť potrebný čas. A som hlboko presvedčený, že prácu predsedu strany budem stíhať," povedal Sulík.
Na otázku, či bude v roku 2017 opäť kandidovať na predsedu, alebo ho niekto nahradí, odvetil, že je to ešte príliš ďaleko. Nepriamo však pripustil, že ho môže niekto nahradiť. "Nechcem sa dožiť toho, že strana zanikne s jej zakladateľom," poznamenal.
Frešo: Na Slovensku pozorujeme celkový ústup ľavice
Voľby do Európskeho parlamentu (EP) ukázali, že nielen klesá dôvera ľudí v stranu Smer-SD, ale narastá dôvera v stredopravé strany, a to nie iba na Slovensku, ale v celej Európe. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil líder SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že sa pozoruje celkový ústup ľavice, čo je významné aj pre SDKÚ-DS.
Na margo rekordne nízkej volebnej účasti na Slovensku poznamenal, že sa hovorí, že ľudia práci europoslancov nerozumejú. "Budeme navrhovať, aby sa všetci trinásti zvolení europoslanci zišli a povedali si, čo sú hlavné záujmy Slovenska, ktoré budú v EP obhajovať," avizoval.
Zvolený europoslanec a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec chce v EP spolutvoriť európsku politiku. "Najdôležitejšou témou sú pracovné miesta. Budem predkladať ekonomické návrhy a zabraňovať, aby na Slovensko prichádzali nové dane. Budem tiež presadzovať zachovanie daňovej suverenity v oblasti priamych daní," deklaroval. Štefanec je tiež za uzatvorenie zmluvy o voľnom obchode medzi EÚ a USA, rád by dával viac prostriedkov na vzdelanie, príležitosť pre veľké zlepšenie vidí aj vo sfére eurofondov.
Podľa staronového europoslanca Eduarda Kukana (SDKÚ-DS) sa musia všetci zvolení slovenskí europoslanci pokúsiť o koordinovanejšie zaradenie do výborov EP a na efektívnejšom obhajovaní záujmov SR. Kukan sa bude naďalej angažovať v zahranično-politickej oblasti s orientáciou najmä na Balkán. Ako novú agendu si pribral starostlivosť o seniorov, o päťdesiatnikov, ktorí prišli o prácu, o kvalitu potravín a životného prostredia.
ŠEFČOVIČ: Za nízku účasť by si mali spytovať svedomie všetky strany
Za nízku volebnú účasť v eurovoľbách na Slovensku by si mali spytovať svedomie všetky politické strany. Práve oni totiž nedokázali presvedčiť ľudí, že je dôležité ísť voliť. Myslí si to Maroš Šefčovič, ktorý dosiahol v sobotňajších eurovoľbách najlepší výsledok spomedzi všetkých zvolených europoslancov.
"Máme evidentne problém v komunikácii európskych tém," povedal Šefčovič po zverejnení oficiálnych výsledkov eurovolieb. Poukázal, že v mnohých krajinách EÚ si ľudia uvedomili, "že sme na križovatke", že treba o vážnych európskych témach diskutovať a ísť voliť. "Ale u nás účasť napriek tým vážnym témam poklesla. Nepodarilo sa nám presvedčiť ľudí, aby išli voliť, čo je škoda," skonštatoval.
Vinné sú podľa neho všetky strany. "Svedomie by si mali spytovať všetky strany," vyhlásil. Svoj podiel viny nesú na nízkej účasti podľa Šefčoviča aj médiá. Vo všeobecnosti si podľa neho treba rozmyslieť, akým spôsobom sa budú eurotémy komunikovať. "Ľuďom treba vysvetliť, že sa nás tie európske témy týkajú a majú pre ľudí zmysel. A nie je to len o uhorkách a banánoch," zdôraznil.
Šefčovič je v súčasnosti eurokomisár, tento post by chcel zastávať aj naďalej. Do tejto funkcie by mal ísť z pozície zvoleného europoslanca. Šefčovič pripúšťa, že do europarlamentu si ako poslanec možno nesadne ani na minútu. "Je možné, že nastane aj tento scenár," poznamenal. Pripomenul, že mandátu sa europoslanec ujíma 1. júla, dovtedy sa má zvolený kandidát rozhodnúť, či si mandát prevezme, alebo sa ho vzdá.
"Ja som avizoval, že by som sa chcel opäť uchádzať o post eurokomisára v Európskej komisii. Samozrejme, pôjde o rozhodnutie vlády SR," povedal.
Lipšic: Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že so stranou Nova treba rátať
Výsledok strany Nova vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) považuje jej líder Daniel Lipšic za úspech. Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede, výsledok ukázal, že so stranou treba počítať. "Sme prvou stranou v histórii Slovenska, ktorá predtým, ako prešla parlamentnými voľbami, získala zastúpenie v Európskom parlamente," zdôraznil Lipšic. Ako dodal, ich cieľom bolo získanie dvoch mandátov, ale aj tak výsledok považujú za úspech.
Nova získala vo víkendových voľbách do európskeho parlamentu 6,83 percenta hlasov, čo znamená jedného poslanca v europarlamente. Jana Žitňanská sa prekrúžkovala z druhého miesta kandidačnej listiny.
"Jeden z dôvodov nízkej účasti je, že ľudia málo vnímajú to, čo europoslanci môžu robiť alebo aj reálne robia," povedal šéf Nova na margo volebnej účasti. Tá bola 13,05 percenta, čo je najmenej v celej únii aj v histórii slovenských eurovolieb. Mnohé strany podľa jeho slov posielajú do Bruselu ľudí, ktorí idú na politický dôchodok. Lipšic je presvedčený, že Žitňanská bude prítomná v slovenskej politike aj naďalej. "Bude dôkazom toho, že výkon mandátu v EP sa dá robiť tak, aby bol viditeľný pre ľudí na Slovensku," zdôraznil predseda strany.
Z výsledku volieb sa podľa Lipšica nedajú robiť veľké analýzy pre stredopravé spektrum. Dodal však, že jednu analýzu možno spraviť. "Smer prehral ďalšie voľby veľmi výrazne. Po prezidentských voľbách je to druhá výrazná prehra Smeru," zdôraznil.
Žitňanská sa chce aj v europarmalente venovať témam, ktorými sa zaoberala na Slovensku, a to sú najmä sociálne veci a školstvo. "Neberiem tento mandát ako únikovú cestu z politiky, únikovú cestu zo Slovenska, skôr naopak," dodala nová europoslankyňa.
Socialisti podľa Blahu síce prehrali, ale ľavica posilnila
Socialisti eurovoľby v Európskej únii podľa predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD) síce tesne prehrali, ale keďže narástla radikálna ľavica aj zelení, ľavica v Európskom parlamente posilnila. Ako povedal Blaha, aj liberáli sú v Európe skôr doľava. „Takže tlak na vládnucu pravicu bude silný,“ uviedol s tým, že ho teší úspech švédskej a talianskej ľavice a je rád, že v Grécku porazila pravičiarov silne ľavicová Syriza.
Blaha upozornil, že napriek veľkému prepadu vyhrali voľby ľudovci, teda kresťanskodemokratická pravica. „Svoje víťazstvo však opiera o kontroverzného Viktora Orbána či Silvia Berlusconiho, čo ju bude strápňovať a prenasledovať celých päť rokov,“ vyhlásil. Ak sa podľa neho šéfom Európskej komisie stane kandidát EPP Jean-Claude Juncker, naďalej sa bude škrtať, EÚ bude najmä o biznise. „Navyše, Juncker je ešte nudnejší typ politika ako súčasný predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, takže EÚ bude pre väčšinu populácie naďalej symbolom technokratickej odtrhnutosti od reálneho života,“ uviedol Blaha.
Najsmutnejší je podľa Blahu v eurovoľbách nárast krajnej pravice, ktorá triumfovala aj v rozhodujúcich štátoch, vo Francúzsku či v Británii. „Výsledok krajnej pravice je nechutne vysoký, ale nie tak, ako sa očakávalo, takže budú síce hlučnejší, ale nie až takí nebezpeční. EÚ ide ďalej,“ konštatoval Blaha.
Volebná účasť v eurovoľbách je podľa Blahu z celoeurópskeho hľadiska relatívne dobrá, 43%, tak ako minulé voľby. „Účasť na Slovensku je úplný trapas, je to zlý sen, neveril som, že to môže byť ešte horšie ako v minulosti,“ zdôraznil Blaha s tým, že Slovensko si týmto strelilo do vlastnej nohy.
Pre EÚ boli podľa Blahu tieto voľby niečo ako posledné varovanie. „Ak sa neposunie viac k sociálnej agende, k prehlbovaniu demokracie, k vyrovnávaniu nerovností, bude pribúdať kritika a odpor ľudí,“ dodal.
Šefčovič má záujem pokračovať v práci eurokomisára
Najpreferovanejší kandidát strany Smer-SD v eurovoľbách Maroš Šefčovič má aj naďalej záujem o post eurokomisára. V Európskej komisii (EK) sa chce venovať ekonomicko-politickej agende. "Ak by som aj mal určiť preferenciu, chcel by som sa venovať oblastiam ako je medzinárodný obchod, digitálna agenda, energetické témy," priblížil úspešný kandidát Smeru.
Podľa Šefčoviča bude ale veľa záležať od toho, kto sa stane predsedom EK a aké bude samotné zloženie komisie. Myslí si, že nového predsedu v tomto smere nečaká jednoduchá úloha. "Komisia by mala naozaj vyváženým spôsobom reprezentovať nové i staré členské krajiny, malé i veľké štáty i hlavné politické strany v Európskom parlamente, bude to teda pre predsedu dosť zložitá matematika," skonštatoval Šefčovič.
Matovič: Jediným vinníkom nízkej volebnej účasti sú politici
Jediným vinníkom nízkej volebnej účasti v sobotňajších (24. 5.) voľbách do Európskeho parlamentu (EP) sú politici, ktorí ľuďom dostatočne politiku zhnusili. Pred novinármi to dnes uviedol líder OĽaNO Igor Matovič, ktorého hnutie podľa odhadovaných výsledkov získalo v eurovoľbách jeden mandát. Toho by sa mal zatiaľ ujať poslanec NR SR Branislav Škripek.
"Politici urobili všetko pre to, aby ľudia voliť nechodili. Zároveň nedokázali ľuďom vysvetliť, prečo sú tieto voľby dôležité," povedal v jednej z reštaurácií v bratislavskom Ružinove, kde si hnutie OĽaNO pozvalo svojich priaznivcov. Podľa jeho slov je však rád, že z voličov OĽaNO až 95 percent využilo krúžky, čiže nad voľbou rozmýšľali.
Matovič priznal, že predpokladal v rámci hnutia víťazstvo lídra kandidátky Jozefa Viskupiča a že Škripek bude v tesnom závese. "Aj vzhľadom na nízku účasť je výsledok takýto, rešpektujeme ho. Bola to súťaž tém, ktoré jednotliví kandidáti prinášali. Výsledkom je, že vyhrala téma hlasu kresťanov v Európe, ktorú priniesol Braňo Škripek," dodal.
