BRATISLAVA – Tibor Polgári, hlavný aktér krvavého masakra piatich dozorcov vo väznici v Leopoldove v roku 1991, dnes neuspel na Najvyššom súde (NS) SR, keď požadoval obnovu svojho konania. Spoza mreží sa tak skoro na slobodu nedostane.
Polgári, odsúdený na doživotie, podal sťažnosť na NS SR voči marcovému rozhodnutiu Krajského súdu (KS) v Bratislave, ktorý zamietol obnovu jeho konania. "Najvyšší súd dnes na svojom neverejnom zasadnutí sťažnosť odsúdeného Polgáriho zamietol," informovala Kancelária predsedníčky NS SR.
Polgári je vo väzení od roku 1984, keď bol najprv odsúdený na deväťročný trest za vydieranie a potom za uvedený masaker v roku 1993 na doživotie. O podmienečné prepustenie môže požiadať o tri roky. Je väzňom, ktorý je na Slovensku najdlhšie nepretržite vo väzení.
Ďalšieho z aktérov masakra Dalibora Bajgera prepustili v prvej polovici apríla na slobodu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku. V ústave na výkon trestu bol nepretržite 26 rokov, keď si najskôr odpykával 11-ročný a následne 15-ročný trest odňatia slobody. Ide v poradí už o tretieho z účastníkov masakra, ktorého od roku 2009 prepustili na slobodu.
Podobne ako u Polgáriho zamietol KS v Bratislave na začiatku novembra minulého roku obnovu konania ďalšieho z aktérov leopoldovského masakra, a to Miloša Urigu. KS vo februári 1993 Urigu uznal za vinného z trestného činu vraždy, trestného činu útoku na verejného činiteľa, trestného činu nedovoleného ozbrojovania, brania rukojemníka a ďalších trestných činov a ako obzvlášť závažného recividistu ho odsúdil na doživotný trest odňatia slobody. Následne verdikt KS v Bratislave potvrdil NS SR. Uriga, pôvodom z Vranova nad Topľou, je na rozdiel od Polgáriho nepretržite vo väzení od júla 1989, keď bol pred uvedeným masakrom odsúdený na 7,5-ročný trest odňatia slobody.
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však v rámci rozsiahlej policajnej akcie chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto veľká vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
