Markizácky exmoderátor padol na samé dno: Žobre od ľudí peniaze!

Ľubomír Karásek patril kedysi k hviezdam televízneho spravodajstva. Mnohí si ho určite pamätajú z obrazoviek Markízy, kde pôsobil dlhé roky. V roku 2005 mu však osud uštedril krutú ranu. Bol účastníkom vážnej autonehody, kvôli ktorej sa musel opäť učiť rozprávať, čítať a písať. 

Pred dvomi rokmi však moderátor dostal druhú šancu v novovzniknutej Televízii Z. No už po pár mesiacoch bol opäť bez práce. Zmenil sa totiž majiteľ, ktorý rozhodol, že spravodajstvo, ktoré známy Slovák moderoval, viac vo vysielacej štruktúre nemá miesto. 

Už vtedy nám Karásek prezradil, že má veľké finančné problémy a musí si od ľudí požičiavať peniaze. „Všetci sme boli mimobratislavskí, od rána do večera sme pracovali a nič sme nedostali. Postupne som si musel pýtať 10 eur na cestovné. Niekedy som rozmýšľal, či si kúpiť rožok alebo lístok,“ prezradila nám pred rokom a pol známa tvár. 

No zdá sa, že exmarkizák akosi zabúda svoje dlhy aj splácať. Do redakcie sa nám dostali informácie o viacerých prípadoch, kedy si od ľudí požičal peniaze s výhovorkou, že sa mu pokazilo auto. No hoci na seba nechal kontakt, následne telefonáty na jeho číslo zostali bez odpovede. 

„Pravidelne takto stopuje v okolí Serede a vymýšľa si, že nemá doklady a že sa mu auto pokazilo a potom si vypýta peniaze a dá na seba telefónny kontakt. Potom to už nikdy nezdvihne alebo sa prvýkrát vyhovorí a potom už nezdvihne,“ dozvedeli sme sa od nášho zdroja. 

Rovnaký príbeh nám napísal aj sklamaný čitateľ Ivan, ktorý v dobrej viere odviezol Karáska z Vlčkoviec do Bratislavy a požičal mu 20 eur. No hoci mu exmarkizák sľuboval, že večer má peniaze na účte, už vyše mesiaca sa s ním nedokáže skontaktovať. Rovnako sa ani nám nepodarilo s bývalým moderátorom spojiť. Jeho telefón je vypnutý. 

Prečítajte si celé znenie Ivanovho mailu:

„Upozornenie pre ostatných ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť hlavne p. Karáskovi. Dňa 18.3.2016 som sa vracal na dodávke z Nitry a tankoval som na čerpacej stanici Vlčkovce. Po natankovaní ku mne pristúpil muž s prosbou, či nejdem do Bratislavy a či ho nezoberiem. Povedal som áno, že samozrejme, že ho zoberiem a hneď v prvej sekunde som si povedal, že ten muž mi je povedomý. Ako nastúpil do auta, prvá vec, čo mi napadla - ten človek má vypité - no vyrazili sme na cestu, hneď sa mi predstavil, že je Ľubomír Karásek. Povedal, že má pokazené auto a súrne sa potrebuje dostať do BA, kde má dnes stretnutie, pretože má robiť rozhovor s p. Ficom. Po celej  ceste mi rozprával, čo sa mu stalo, aký neľahký mal osud – samozrejme, mal som pre to aj pochopenie. Potom, ako ide zakladať novú televíziu, aký to bude formát a tak. 

V rámci cesty si vybral z tašky telefón, niečo s ním robil a po chvíli, pred Bratislavou, mal telefonát –pravdepodobne, ak to nehral, som vyrozumel, že mu volá servisák ohľadom auta, že je chybné turbo, atď. Potom mi zreprodukoval, že mu servisák povedal, že si tam zabudol kompletne doklady aj s peňaženkou. Potom mi hovoril o svojom zvyku v aute, kde si to dáva a pri vystupovaní si ich automaticky berie, aby ich nezabudol, ale v servise na to zabudol.. 

Pred zjazdom Zlaté piesky som sa ho pýtal, kde mu pomôže, ak ho zaveziem. Ponúkol som Avion, Bajkalská, Rožňavská, Vajnorská... Povedal, že aby som nemusel zachádzať, stačí, ak ho vyložím na Rožňavskej. Ako som zastal na autobusovej zastávke na križovatke Rožňavská/Bojnická, opýtal sa ma, či mu nemôžem požičať 20 eur. Uf, pomyslel som si, že to nie je málo peňazí, ale veď chudák nemá nič, tak ako pôjde MHD-čkou alebo taxíkom. Tak som mu povedal, že samozrejme, pozriem sa, ale skôr si myslím, že nemám. Pozrel som do peňaženky a mal som tam len 5 eur, tak som mu povedal, že mám len 5 eur, ale mám tam kopec iných vecí, aj pokladničné doklady, tak sa pozriem.

Bohužiaľ, našiel som 20 eur, ktoré som mal odložené pre synčeka na kúpu kuchynky. Tak som mu povedal ešte s radosťou, že ejha, našiel som. On mi následne dal na seba kontakt a povedal, že mu mám sms-kou poslať číslo účtu a večer mi peniaze prevedie. Odvtedy je ten telefón nedostupný. Neskôr som sa dozvedel, že takto na pumpách v okolí Serede stáva už nejakú dobu.

Aj prostredníctvom vás by som mu rád poslal odkaz, že sme mladá rodinka, ktorá nemá peňazí na rozhadzovanie a že 20 eur bolo pre 1,5 ročného synčeka na kuchynku, ktorú som mu v tom momente nemohol kúpiť. Tento mesiac som nechodil na obed, takže syn kuchynku bude mať. Je neskutočné, že človek, ktorý bol na mediálnom výslní a mal by byť príkladom v správaní, padol na také dno a dokáže zneužiť človeka pre 20 eur. Verím, že raz sa mu to všetko vráti, resp. možno sa mu to už vrátilo. 

Pán Karásek, dúfam, že ste to minuli na jedlo, vtedy ma tých 20 eur nebude mrzieť, ale ak ste to minuli na chľast, tak sa máte za čo hanbiť – no vy asi tento pocit už nepoznáte. Prosím, nech je to výstraha pre všetkých ľudí, ktorý mu chcú pomôcť. Ďakujem.“

Doplnenie: Po zverejnení nášho článku sa ozvali čitatelia, ktorí chceli pánovi Ivanovi pomôcť. Ten však peniaze od ľudí nežiada. 

„Nie sme vo finančnej tiesni, len ako väčšina rodín, kde manželka je na materskej a máte len jeden zdroj príjmu, nemáte peniaze na rozhadzovanie a všetky výdavky musíte kontrolovať. Preto prístup človeka ako je pán Karásek, ma sklamal. Mail nebol písaný z dôvodu, aby som nejakým spôsobom zneužil situáciu a vylákal od ľudí peniaze. Veľmi si cením váš prístup a budem rád, ak pomôžete niekomu, kto to potrebuje oveľa viac. Najhoršie je, ak trpia deti, tak pomoc by som smeroval tam,” odkazuje dobrým ľuďom.