Skúsený scenárista a debutujúci režisér Ondrej Šulaj sa stáva držiteľom Zlatej kamery

„Cena Zlatá kamera patrí tým, ktorí tvrdohlavo idú za dobrým filmom. Ocenenie patrí Ondrejovi Šulajovi za to, že nekompromisne ide za tým, čo si predsavzal a že v jeho rukopise je cítiť, že pochádza z dielne človeka, ktorý sa snaží písať život a preniknúť pod jeho povrch,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík.

„Keď hovorím, ako a kedy som sa stal scenáristom, veľa ľudí tomu nechce veriť,“ zdôveril sa na úvod Ondrej Šulaj. „Vyrastal som od malička v lesoch, kde bolo len päť domov a nebolo tam ani kino. Spolužiaci z mesta mi rozprávali rôzne príbehy, ktoré videli na plátne a ja som túto možnosť nemal. A tak som sa začal zaujímať o film iným spôsobom. Ako 11-ročný som v 60. roku v novinovom stánku objavil časopis Film a doba a odvtedy som si ho kupoval. Veľa veciam som nerozumel, ale bol som vášnivým filmárom bez toho, aby som chodil do kina,“ povedal s úsmevom. Už od detstva sníval, že sa stane scenáristom, v časopise ho vraj nezaujali profesie režiséra či kameramana.

Jeho cesta po strednej škole viedla v roku 1967 na Kolibu, kde sa zoznámil s velikánmi slovenskej kinematografie. Bol v strižni pri debutových dielach Juraja Jakubiska, Dušana Hanáka či Ela Havettu. Neskôr študoval u jedného z najlepších slovenských scenáristov Tibora Vichtu, od ktorého sa podľa vlastných slov naučil poctivé remeslo. V 80. rokoch si ho na spoluprácu vybrali aj Miloslav Luther, Dušan Trančík či Štefan Uher.

Ondrej Šulaj pôsobil aj na divadelných doskách, V Martinskom divadle sa stretol aj so „svojím“ režisérom Martinom Šulíkom, ktorý mal v čase ich prvého stretnutia len 12 rokov. Po jeho štúdiách sa dali profesijne dokopy a vytvorili spolu štyri filmy – Neha (1991), Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), za ktorej scenár získal Českého leva a Orbis Pictus (1997).

„S Martinom Šulíkom sa mi spolupracuje výborne. Je to jediný režisér, s ktorým som pracoval na viac ako na jednom filme. Rozumiem si s ním a niekedy to dochádza tak ďaleko, že s tým druhým aj rovnako rozmýšľame. Podobným spôsobom vnímame svet a veci okolo seba. Je potom príjemné dostať ich do spoločného filmu,“ vysvetlil Ondrej Šulaj.

Podľa Petra Hledíka má Ondrej Šulaj najradšej svoj film Všetko čo mám rád, ktorý dnes osobne uvedie pred divákmi  Art Film Festu.

Paradoxne, v čase, kedy dostáva Ondrej Šulaj Zlatú kameru za výrazný prínos do oblasti kinematografie, sa stáva aj debutujúcim režisérom. Podľa novely Agáty Ladislava Balleka nakrúca dlhometrážny hraný film Agáva, v ktorom si zahrajú napríklad prezident Art Film Festu Milan Lasica, Milan Kňažko, Attila Mokos či Kateřina Šafaříková.

„Mám za sebou prvých desať filmovacích dní , a hoci mám skúsenosť s réžiou v divadle a televízii, musím sa znova učiť,“ povedal Ondrej Šulaj, ktorý má pred sebou ešte 30 natáčacích dní a na jeseň bude pokračovať.

„Nikdy predtým som sa neodvážil robiť réžiu hraného filmu, je to profesia, ktorá vyžaduje dlhú prípravu a sústredenosť. Viac som inklinoval k spolupráci s režisérmi ako samotnej réžii,“ povedal. „Keďže som začínal vo filme adaptáciou románu Pomocník Ladislava Balleka, dlhé roky som uvažoval, že sa k tomuto spisovateľovi vrátim. Boli sme priatelia, fascinovali ma jeho knihy atmosférou, rozprávačským talentom. Pred 17 rokmi som teda začal písať scenár k jeho knihe Agáty,“ prezradil Ondrej Šulaj.