BRATISLAVA – V polovici apríla schválil dosluhujúci Európsky parlament dokument, proti ktorému dlhé roky Slovensko bojovalo. Migračný pakt nám po novom prikazuje, koľko nelegálnych migrantov budeme musieť ako krajina prijať, v opačnom prípade nám hrozia vysoké pokuty. Opozičná strana však poukazuje na to, kto za celú situáciu môže.
Vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004 priniesol obyvateľom krajiny mnohé výhody, medzi nimi aj možnosť slobodne cestovať bez nutnosti kontrol na hraniciach a dlhých kolón, ktoré sme donedávna zažívali aj počas cesty na dovolenku do Chorvátska. Schengenská hranica je bezpochyby užitočná, no strana SaS upozorňuje, že aj tento priestor má svoje negatíva. Ukazuje sa totiž, že vonkajšia schengenská hranica je deravá, a to využili nelegálni migranti už v roku 2015, kedy húfne prichádzali do európskych krajín.
Archívne VIDEO Autentické zábery nočného prenasledovania vozidla s nelegálnymi migrantmi
„Deravosť a priechodnosť vonkajšej schengenskej hranice, ktorá je citeľná najmä od migračnej krízy v roku 2015, považujeme za vážne ohrozenie základnej slobody voľného pohybu občanov EÚ. Problémy na hraniciach totiž pravidelne nútia jednotlivé členské krajiny k obnoveniu hraničných kontrol, oslabujú dôveru v schengenský systém a v budúcnosti môžu viesť k jeho rozpadu. Stráženie schengenskej hranice je preto kľúčové z bezpečnostného aj politického hľadiska,“ upozornila strana vo svojom volebnom programe do volieb do Európskeho parlamentu.
Schválený kritizovaný pakt
Líder volebnej kandidátky SaS však upozorňuje na to, že Slovensko malo pri vstupe do EÚ právo veta vo viacerých oblastiach. „Ako napríklad priemysel, hraničné kontroly, energetika, turizmus, rozpočet EÚ a aj v oblasti migrácie. Čiže, Slovensko malo možnosť povedať, že žiadnych ilegálnych migrantov brať nebude a vybavené,“ uviedol v blogu pre Aktuality.sk Sulík. Následne však v roku 2007 vtedajšia vláda súhlasila s Lisabonskou zmluvou, ktorá poskytla väčšie legislatívne právomoci Európskemu parlamentu. „Takisto rozšírila plnú zákonodarnú právomoc Parlamentu na viac ako 40 nových oblastí vrátane poľnohospodárstva, energetickej bezpečnosti, prisťahovalectva, spravodlivosti a fondov EÚ a postavila Parlament na rovnakú úroveň s Radou, ktorá zastupuje vlády členských štátov. Parlament nadobudol aj právomoc schváliť celý rozpočet Únie spolu s Radou,“ píše sa na oficiálnej stránke Európskeho parlamentu.
Avšak, v stredu 10. apríla schválil Európsky parlament migračný pakt, ktorý zavádza aj migračné kvóty. Pre Slovensko to znamená, že bude musieť prijať 285 migrantov. Ak tak nespravíme, hrozí nám za každého neprijatého nelegálneho migranta pokuta 20-tisíc eur, čo v celkovej sume predstavuje 5,7 milióna eur. „Migráciu ako takú neodmietame, vie byť totiž aj prospešná, čo sme dokázali v prípade ľudí z Ukrajiny, no nelegálna migrácia je úplne rozdielna. Len občania Slovenska a nimi volení politici by mali rozhodovať o tom, kto by sa mal u nás zdržiavať, a nie bruselskí úradníci," povedal Richard Sulík krátko po schválení paktu na tlačovej konferencii.
Prerozdelenie migrantov sme nemuseli riešiť
Ako však dodal, vôbec sme tu tento problém v súčasnosti nemuseli riešiť. Podľa slov Sulíka totiž bolo hlasovanie tesné a stačilo len málo, aby návrh neprešiel. Obrátil sa preto na poslancov europarlamentu, ktorí sa pri hlasovaní o pakte zdržali. „Stačilo by len to, aby sa aj slovenskí europoslanci trochu zamysleli a nezdržali sa hlasovania, či rovno nezahlasovali ZA kvóty. Tým myslím oboch poslancov za Progresívne Slovensko a SMER. Je to čistý alibizmus a prispeli tým k tomu, že dnes máme kvóty. Strčili hlavu do piesku, nepriamo pakt podporili a je vybavené,“ vyhlásil.
Ako vysvetlil, za návrh nehlasovala ani len nadpolovičná väčšina zo 619 prítomných poslancov, ale len 301 (to je 48,6%). Možné je to tak, že tí, ktorí sa zdržali, na rozdiel od slovenského parlamentu znižujú kvórum. To znamená, že sa zohľadní len 301 hlasov ZA a 272 hlasov PROTI. Nezohľadňuje sa však 46 hlasov ZDRŽ. Inými slovami, kto sa zdržal, ten vlastne tento návrh podporil, lebo de facto znížil kvórum.
Archívne VIDEO Reakcia SaS na schválenie európskej migračnej a azylovej politiky
Riešenie migrácie nehumánnym spôsobom, tvrdí Sulík
A aký je teda výsledok? Ten je podľa Sulíka jasný - EÚ bude ilegálnu migráciu riešiť extrémne nehumánnym spôsobom. „Namiesto toho, aby zriadila azylové centrá mimo EÚ a tam riešila všetky žiadosti o azyl, čo by kompletne zrušilo miliardový biznis prevádzačom, vyhlásili akúsi súťaž v plávaní. Lebo ten, kto je ochotný zaplatiť tisíc dolárov prevádzačovi a je ochotný riskovať svoj život, sa dostane v rámci povinných kvót do nejakej európskej krajiny a aj keď mu bude zamietnutý azyl (čo je približne v 50 percent prípadoch), už sa prakticky vôbec nemusí obávať návratu, lebo dostať tých ľudí z EÚ zatiaľ prakticky nevieme,“ povedal s tým, že sa ešte uvidí, či sa kvóty dajú zrušiť, alebo nie.
Sloboda a Solidarita pritom navrhuje viaceré opatrenia, ako riešiť problém nelegálnej migrácie. Okrem zriadenia azylových centier mimo Európskej únie to je aj bezprostredné návraty migrantov do bezpečnej krajiny, prípadne, ak je to možné, do krajiny pôvodu, či sprísnenie a vymáhanie zodpovednosti voči prevádzačom migrantov. Tí konajú bez súhlasu úradov, a tak zhoršujú migračnú krízu v EÚ. „Zásadne odmietame povinnosť európskych migračných kvót, ktorá je súčasťou prijatého migračného balíka. Prerozdeľovanie migrantov nie je systémovým riešením. V prípade migračnej krízy povedie k zbytočným politickým konfliktom medzi členskými štátmi,“ uzavrela strana.
