BRATISLAVA - Korupcia je vážna téma, ktorá sa týka snáď každej krajiny. Slovensko nie je výnimkou. Bežní občania vraj nemôžu nič zmeniť, o tomto sú presvedčení viacerí Slováci. Každá ôsma domácnosť na Slovensku podľa nových prieskumov zaplatila minulý rok aspoň jeden úplatok. Naša krajina sa ocitla v spoločnosti nelichotivých susedov ako Arménsko, Moldavsko či Rusko.
Korupcia na Slovensku nezaostáva. Každá ôsma slovenská domácnosť totiž pri kontakte s vybranými verejnými inštitúciami, zaplatila úplatok. Ide tak o šiesty najvyšší podiel v Európskej únii. Nelegálne sa platí najčastejšie v zdravotníctve, pri vybavovaní povolení na úradoch a pri styku s políciou.
S drobnou korupciou majú najčastejšie skúsenosti občania Rumunska a Litvy. Tieto informácie vyplývajú z výsledkov Globálneho barometra korupcie. Aktuálny prieskum sa vykonával medzi takmer 60 tisíc občanmi v 42 krajinách Európy a strednej Ázie. Prieskum zrealizoval Transparency International.
Slováci sú minimálne ochotní v porovnaní s inými krajinami proti korupcii bojovať. Čísla poukazujú nato, že iba jedna pätina ľudí, ktorí prišli do kontaktu s korupciou ju aj nahlásilo. Až 41% občanov je znechutených a presvedčených o tom, že korupciu v krajine nemožno zmeniť. Rezignovanejší sú oproti Slovákom už iba Maďari.
Existujú tri hlavné dôvody prečo Slováci proti korupcii nebojujú. Prvým je strach nahlasovať korupciu z dôvodu odvety a následkov. Až 27% opýtaných reagovalo týmito slovami. Ďalších 22% je presvedčených o zbytočnosti nahlasovania. Vec sa podľa nich nevyšetrí a vinníci ostanú nepotrestaní. Posledným, tretím argumentom je, že sa korupcia ťažko dokazuje. K tomuto argumentu sa priklonilo až 19% ľudí.
Viac ako polovica opýtaných Slovákov neveria našej vláde a jej protikorupčným aktivitám. Podobný počet ľudí je presvedčených že vláda je riadená bohatými ľuďmi, pohybujúcimi sa v pozadí. Téma korupcie je podľa 38% opýtaných jedna z troch najdôležitejších problémov krajiny.
Nedávne štúdia súdnych rozsudkov korupcie na Slovensku ukázali, že polovica rozsudkov sa týka úplatkov do 20 eur. Potrestaní sú vo väčšine prípadov platcovia, nie prijímatelia čiernych peňazí. Tento výsledok uviedli autori Transparency. Hlavnú vinu za beztrestnosť verejných činiteľov a tzv. dôležitých ľudí má na svedomí práve politizácia a nedôveryhodné vedenie slovenskej polície a prokuratúry, uviedol Transparency International.
Odpovede obyvateľov jednotlivých krajín na 5 dôležitých otázok (zľava doprava)
Je korupcia jedným z najväčších problémov, ktorým čelia krajiny?
Ako vláda bojuje proti korupcii?
Ako skorumpované sú poslanci?
Aké množstvo ľudí zaplatilo úplatok?
Je spoločensky prijateľné ohlásiť korupciu?
Aj najpriek minuloročnému zákonu je ochrana ľudí, ktorí korupciu nahlásia veľmi neefektívna. Z celkového počtu 29 ministerstiev neprišlo z 25 ani jedno hlásenie o podozrení na nekalé praktiky na pracovisku. To je presne rok a pol od platnosti nového zákona.
