NITRA - Vlani v lete otriasla celým Slovenskom mimoriadne tragická udalosť. Dokonca prekročila hranice našej krajiny. Otec zabudol cestou do práce vysadiť v škôlke svoju dvojročnú dcérku Kristínku. Auto nechal odstavené na parkovisku pred prácou. Na dieťatko si spomenul až o niekoľko hodín. Kristínka zomrela v rozpálenom, uzatvorenom aute. Jozef sa dnes postavil pred súd. Je obžalovaný z trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti. So slzami v očiach rozpovedal o najtragickejšom dni svojho života.
Jozef, ktorý podľa obžaloby zapríčinil usmrtenie svojej dcérky, sa postavil po viac ako roku od tragédie pred sudcu okresného súdu v Nitre. Pred podaním obžaloby ponúkla prokurátorka Jozefovi uzatvorenie dohody o vine a treste. Zo strany obžalovaného k uzatvoreniu dohody nedošlo. Prokurátorka tak na hlavnom pojednávaní prečítala obžalobu.
Jozef spomínal na najstrašnejší deň svojho života
"Cítim sa vinný, z morálneho hľadiska cítim veľkú zodpovednosť. Cítim sa byť nevinný z nedbanlivostného konania," vyhlásil pred sudcom obžalovaný otec nebohej Kristínky. Nasledovala mimoriadne smutná výpoveď, Jozef so zastretým hlasom a slzami v očiach spomínal na osudný deň. Svoju výpoveď prerušoval dlhými odmlkami, keď kvôli silným emóciám nemohol rozprávať. "Ráno začalo ako každé iné. Vstali sme, deťom som prichystal raňajky, po dohode s manželkou som vzal Kristínku. Vybral som sa na cestu. Na začiatku som ju skontroloval, či je pripútaná," spomínal Jozef a pokračoval: "Po ceste som riešil otázky ohľadom nejakého stretnutia, termíny, mal som nabitý program." Kristínkin otec ďalej povedal, že auto zaparkoval na parkovisku pred prácou, z auta zbadal kolegu, ktorý sedel na terase v budove firmy. Vystúpil a zatvoril auto, znamením mu bolo pípnutie. "Pre mňa bola Kristínka v škôlke, a to je všetko," podotkol Jozef. Nasledoval pre neho bežný pracovný deň, keď riešil dôležité úlohy ohľadom chodu firmy. "Stretnutie s pánom Slezákom bolo pre našu firmu dôležité. Keď niečo budujete 20 rokov, tak vám na tom záleží," zdôraznil Jozef pred sudcom s tým, že jeho firma bola v tom čase v existenčných problémoch.
Zarážajúce je, že počas dňa si s manželkou telefenovali. Jozefovi pomáhala s pracovnou záležitosťou ohľadom príjimania nového zamestnanca, nakoľko je personalistkou. Počas dňa Jozef absolvoval niekoľko pracovných stretnutí. "Celý deň prebehol v hektickom tempe, ani mi nenapadlo, že...," povedal Jozef so stiahnutým hrdlom. Po odmlke pokračoval: "Vedel som, že musím prísť skôr domov. Po 14-tej hodine zavolala manželka Jozefovi opäť s otázkou, kde je Kristínka, pretože bola pre ňu v škôlke, ale tam jej povedal, že dieťa v škôlke nebolo celý deň a nikto ho ráno nepriviezol. Jozef sa práve poberal z práce domov. "Manželka povedala, že dcérka v škôlke nie je, tak kde teda je? Začal som rozmýšľať..." uviedol Jozef a so slzami pokračoval: "Potom som prišiel k autu. To je všetko..."
Tragický okamih
"Zadné dvere auta som otvoril ako prvé," odpovedal obžalovaný na otázku sudcu, opísať mimoriande tragickú skutočnosť ďalej už Jozef nedokázal.
Kristínka začala do škôkly chodiť od júna 2015. Tragédia sa stala 22. júla 2015. Na začiatku navštevovala škôlku dvakrát do týždňa, neskôr štyri až päťkrát. Dcéru vozievali obaja rodičia na striedačku. "Ako vyšlo, niekedy to vyšlo na mňa. Kristínku som vozieval nepravidelne," povedal. Jozef má okrem najmladšej už nebohej dcérky aj dve dospelé deti.
Jozef pred súdom uviedol príklad z minulosti, keď pred 30-timi rokmi viezol svoje dieťa do škôlky a veľmi plakalo. Učiteľka mu vtedy povedala, že najlepšie, čo môže urobiť, je nechať deťa v škôlke, pretože tam o neho bude najlepšie postarané. To si Jozef podľa svojich slov zapamätal a aj pri Kristínke vedel, že v škôlke je v najlepších rukách.
Jozef zachránil z uzamknutého auta iné dieťa
Svedok, Jozefov kolega, na pojednávaní potvrdil výpoveď obžalovaného, že približne pred dvomi týždňami pred tragédiou, Jozef spozoroval na parkovisku pred prácou v aute zavreté a plačúce dieťa. On sám sa postaral o jeho bezpečie.
Syndróm zabudnutého bábätka
Kristínka zomrela v rozhorúčenom aute vlani v lete. Teplota vzduchu bola v osudný deň 35,4 stupňov Celzia. Dievčatko zomrelo na zlyhanie centrálneho nervového systému vplyvom vysokej teploty. Jozefov obhajca, ktorým je politik Daniel Lipšic, pripisuje Jozefovo zabudnutie zlyhaniu pamäte. "Otec bral dieťa do školy nepravdielne, chodila tam iba štyri týždne. Sú tu prítomné aj stresové faktory. Na kritickej križovatke zvolil zlý smer, išiel do práce, prepol už na svoju prácu. Išlo v tomto prípade syndróm zabudnutého bábätka," obajoval Lipšic a zároveň podotkol, že účel trestu neplní v tomto prípade žiadnu funkciu. "Je mimoriadne zodpovedným manželom a otcom. S týmto pocitom musí žiť do konca života. Ide o ťaživé celoživotné bremeno, že omylom došlo k tragickej smrti jeho najmladšej dcéry. Išlo o tragickú nehodu. Pár týždňov pred tragédiou, zbadal na parkovisku plačúce dieťa v zavretom aute a okamžite to riešil."
Osudný tragický omyl
"Nešlo o nedbanlivostné konanie, ale o náhodný omyl. To je podstatou posúdenia právnej otázky, to má vplyv na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti," uviedol pred súdom Lipšic a doplnil: "Ide o kulpózny trestný čin. Trestné stíhanie v tomto prípade neplní žiaden z účelov stanovených v trestnom zákone." Lipšic predniesol dlhú obhajobu, v ktorej vysvetlil fungovanie ľudskej pamäte a odmieta tvrdenie, že by obžalovaný zanedbal starostlivosť. Podľa neho ide o syndróm zabudnutého bábätka. Doposiaľ sa na Slovenku takýto prípad nestal. Podobných prípadov je ale vo svete niekoľko desiatok ročne, ide i syndróm zabudnutého bábätka. Poukázal na neho novinár, ktorý za štúdiu získal Pulitzerovu cenu. Takáto vec sa môže stať aj mimoriadne starostlivým rodičom. A aj sa stala, detskému lekárovi, učiteľke, policajtovi, sociálnej pracovníčke, uviedol na súde Lipšic.
.
