BRATISLAVA – Milan Šindler hovorí o skládke pri Žitnom ostrove ako o druhom Černobyle. Odkedy sa dozvedel, čo sa dostáva do podzemných vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti a obilnice Slovenska, tečúca pitná voda mu prestáva chutiť. Topkám prezradil, čo je dôvodom jeho veľkého znepokojenia.
Milan Šindler vyštudoval elektrotechniku a počas doterajšej kariéry pracoval pre viaceré významné slovenské podniky. Zlom v jeho živote nastal, keď pred jedenástimi rokmi vstúpil do komunálnej politiky v Bratislave a pred štyrmi rokmi stal sa predsedom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). O najvzácnejšom poklade Slovenska, o zásobách pitnej vody na Žitnom ostrove, sa vtedy dozvedel viac, ako chcel.
Ekoexpert ukázal dôkaz o zamorení Slovenska: Neviditeľný zabijak, ktorý nás kosí po tisícoch!
Spoločnosť BVS zásobuje pitnou vodou asi 700-tisíc obyvateľov, pričom čerpá zdroje zo Žitného ostrova – z Kalinkova a Šamorína. Blízko týchto zdrojov vody sú ešte dva ďalšie – Jelka a Gabčíkovo. Z tých čerpá vodu Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorú potom pije 840-tisíc ľudí. Podľa odhadov dokáže Žitný ostrov s kapacitou 25-tisíc litrov pitnej vody za sekundu zásobovať vodou aj dvojnásobný počet obyvateľov ako má Slovensko. Tu však prichádza na rad slovíčko „ale“.
Tisíce ton nebezpečného odpadu
Šindlerovi sa približne pred dvomi rokmi dostal do rúk materiál, ktorý hovoril o možnej kontaminácii podzemných vôd Žitného ostrova skládkou CHZJD vo Vrakuni. Podľa odhadov odborníkov z nej už viac ako 20 rokov vytekajú stovky chemikálií. Štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova totiž v rokoch 1965 až 1979 „odložil“ viac ako 120-tisíc ton nebezpečného odpadu v miestach vyschnutého ramena Malého Dunaja. Ide o kilometrový pás odpadu, s ktorým vláda a kompetentní nič nerobia, ozrejmil Šindler, ktorý má štyri deti. Budúcnosť jeho detí a vnúčat mu nie je ľahostajná.
„Sedel som práve na zasadnutí predstavenstva BVS a riešili sme tému zamorenia podzemných vôd Žitného ostrova, keď mi zavolal jeden z poslancov mestskej časti Vrakuňa a oznámil mi, že zomrela na rakovinu ich kolegyňa a ja ako prvý náhradník nastupujem po nej,“ spomína na udalosť, ktorá v ňom pohla ľady natoľko, že sa rozhodol rázne zakročiť. Väčšina z chemikálií sú totiž preukázateľne mutagénne a karcinogénne.
Takúto vodu pijeme?!
„Nožík sa mi vo vrecku otvára, keď si pomyslím, čo do tejto oblasti vyteká a neďaleko sú štyri vodné zdroje, z ktorých denne pijeme vodu. V prísne chránenej vodohospodárskej oblasti sa nachádza nebezpečná skládka a nikto to nerieši,“ vysvetľuje. Keď sa pokúšal problém riešiť pomocou ministerstva životného prostredia, dočkal sa len posledného prieskumu enviromentálnej záťaže, z ktorého vyplýva, že „zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok. Tie zasahujú päť kilometrov do Žitného ostrova“. Pritom už v roku 2000 podobný prieskum doporučoval okamžitú sanáciu extrémne nebezpečnej skládky.
Vláda uznesením číslo 153 z 3. marca 2010 schválila ako prioritu aktívnu sanáciu tejto skládky do roku 2015, lenže ministerstvo životného prostredia toto uznesenie podľa slov Šindlera nesplnilo a teraz pred voľbami narýchlo sľubuje začať s realizáciou v jeseni tohto roka kapsulovitou metódou. V praxi by išlo o 60-tisíctonový, 2 050 metrov dlhý a 20 metrov do zeme zapustený betónový múr okolo celej skládky, vytvorený za 20 miliónov eur. Záverečná správa prieskumu od DEKONTA Slovensko však odporúča ministerstvu aktívnu sanáciu za sumu 113 miliónov eur.
„Situácia je čoraz vážnejšia, lebo keď ministerstvo 18 mesiacov čakalo na výsledky prieskumu a päť mesiacov na určenie povinnej osoby, kontaminácia nečaká a každý deň pokročí v šírke jedného kilometra o jeden meter smerom do Žitného ostrova a každú sekundu nonstop vychrlí zo skládky zhruba 7-tisíc litrov kontaminovanej podzemnej vody do tohto husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného priestoru,“ varuje Šindler.
Dočasné riešenie ministerstva môže podľa Šindlera naraziť na problémy kvôli silnému prúdeniu podzemných vôd v štrkovom a pieskovom podloží. V zamorenej oblasti žije asi 50-tisíc obyvateľov (Vrakuňa a Podunajské Biskupice) a ľudia, ktorí bývajú vo vilových štvrtiach, by produkty vypestované vo vlastných záhradách vôbec nemali konzumovať.„Odkedy v roku 1971 vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach zatiekol kvôli havárii v Slovnafte, je odstavený,“ ilustruje vážnosť situácie Šindler. Navyše, látky z podzemných vôd sa ďalej dostávajú do pôdy a cez korene aj do rastlín a celého potravinového reťazca.
„Podľa Vodného zákona by Slovenská inšpekcia životného prostredia mala okamžite vyhlásiť mimoriadne zhoršenie podzemných vôd v tejto oblasti, vrátane všetkých následných opatrení. upozorňuje Šindler. „Každý rok stúpne výskyt rakoviny v tejto lokalite skoro o desať percent,“ dodáva a v duchu myslí na svoju kolegyňu, ktorá zomrela na rakovinu a na ktorej miesto nastúpil. Žiaľ, do výskumu a najmä sanácie pálčivého problému dlhodobo nikto neinvestuje. Odpovede, ktoré dostal Milan Šindler od kompetentných inštitúcií, sú toho dôkazom.
Toxická skládka zabíjala aj v Neapole
S podobným problémom, teda nadmerným výskytom rakoviny kvôli chemikáliám zo skládky, sa stretol aj taliansky Neapol. Desaťročia totiž neďaleko mesta zhromažďovala zločinecká organizácia Camorra toxický odpad, ktorý nepozorovane znečisťoval životné prostredie. Chemikálie prenikli aj do podzemných vôd a prostredníctvom zavlažovania kontaminovali poľnohospodársku pôdu. Neprimerane vysoký počet nádorových ochorení u detí v dôsledku skládky potvrdil taliansky Národný úrad zdravia.
