BRATISLAVA - V štátoch mimo Slovenska žije množstvo našich krajanov. Z okolitých štátov ich je podľa posledného sčítania v roku 2011 najviac v Česku, 148-tisíc. Tento stav predstavuje ich počet k júnu minulého roka.
V Srbsku žije podľa týchto údajov 52 750 Slovákov, v Maďarsku 29 647, v Rumunsku 17 199, na Ukrajine 6 700, v Chorvátsku 4 753 a v Poľsku žije 3 500 našich krajanov. Informuje o tom koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2016 až 2020, ktorá je zverejnená na portáli právnych predpisov. Dostupné štatistické údaje uvádzajú, že v Európskej únii a v zámorí žije približne 230-tisíc Slovákov, ktorí sú tzv. novodobými pracovnými emigrantmi. K tradičným európskym cieľovým štátom, ako je Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko či Francúzsko, kam naši krajania odchádzajú za prácou, pribudlo Írsko, Anglicko, čiastočne Taliansko, Nórsko, Švédsko a Dánsko. Zo zámorských štátov sú to hlavne USA, Kanada, Austrália a čiastočne aj Nový Zéland.
Podľa aktuálnych údajov žije v Anglicku 90-tisíc Slovákov, v Írsku 24-tisíc, v Nemecku 21-tisíc, vo Francúzsku 8 500, v Belgicku šesťtisíc, v Rakúsku 3 800, v Taliansku tritisíc a v Španielsku 1 200. Zo zámorských krajín žije a funguje najviac našich krajanov v USA, a to 560-tisíc. Okrem nich je 50 800 v Kanade, 24-tisíc v Argentíne, 15 400 v Austrálii a 85 na Novom Zélande. "Slováci žijúci v Európe ako aj inde vo svete sú historicky, spoločensky a kultúrne diferencovaný objekt štátnej politiky," píše sa v materiáli. Novú rozsiahlu vlnu migrácie vyvolali viaceré faktory. Je to napríklad pád komunistického zriadenia v roku 1989, vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, vstup SR do EÚ, otvorenie pracovného trhu, prijatie spoločnej meny, dopady reforiem na sociálnu situáciu obyvateľstva či vytvorenie nových možností uplatnenia sa v zahraničí vrátane zamestnávania a štúdia.
Presné údaje o počtoch svojich krajanov v zahraničí však nevie určiť žiadna krajina, pričom Slovensko nie je výnimkou. Údaje o počtoch uvádzajú i samotní Slováci žijúci v zahraničí, avšak v priemere sú vždy o 15 až 40 percent vyššie. "Slovenské národnostné spoločenstvá majú vo svojich domovských štátoch početné organizácie, spolky a záujmové združenia. V závislosti od demografických podmienok disponujú vlastnými, relatívne autonómnymi výchovno-vzdelávacími inštitúciami od materských škôl až po stredoškolské vzdelávanie v slovenskom jazyku," informuje koncepcia. Krajania vydávajú v štátoch, kde žijú, vlastnú periodickú a neperiodickú tlač, majú miestne a regionálne múzeá, vedeckovýskumné pracoviská, galérie, folklórne súbory a festivaly, ale aj početné amatérske divadlá s bohatou tradíciou vrátane profesionálneho divadla.
