BRATISLAVA – Prípad lekára Petra Liptáka pobúril Slovákov. Pred celým národom otvorene a s úsmevom na tvári priznal, že berie úplatky. A najviac dokonca od chudobných. Okamžite ho začala preverovať polícia aj prokuratúra. Experti na transparentnosť a zdravotníctvo sú šokovaní. No druhým dychom dodávajú, že slovenský zdravotnícky systém má zlé pravidlá a politici by mali urýchlene vykonať nápravu. Lipták sa však namiesto ospravedlnenia obhajuje!
Po Viliamovi Fischerovi je Lipták druhý známy lekár, ktorý je zapletený do korupcie. Lipták sa však bráni. Reportáž Markízy, po ktorej sa téme začali venovať viaceré médiá, označil Lipták za mediálnu manipuláciu. Na svojom blogu na sme.sk napísal, že za 30-ročnú kariéru všeobecného lekára mu úplatok ešte nikto neponúkol. Na margo toho, či sú úplatky ospravedlniteľné, poznamenal, že lekári nie sú iniciátormi ani organizátormi tohto systému, ale sú spolu s pacientmi jeho obeťou.
„Podľa môjho názoru je táto naša spoločnosť organizovaná na princípoch morálneho rozkladu. Myslím si, že táto dvojtvárnosť dnes nemusí vyhovovať každému. V spoločnosti kde sa legálne každoročne zo zdravotníctva presmeruje cez neefektivitu v nákupe služieb a vybavenia nemocníc viac ako 2 mld Euro z odvodov pacientov, tak tieto peniaze potom pacientom každý rok chýbajú,“ píše na blogu s tým, že potom je logické, že pacienti prinášajú úplatky.
Je úplatok ospravedlniteľný?
Plat ambulantného lekára pritom nie je až taký malý, aby sa z neho nedalo vyžiť. Zjednodušene sa dá povedať, že plat lekára ovplyvňuje počet jeho pacientov a vlastná šikovnosť. Podľa Asociácie súkromných lekárov je plat ambulantného lekára približne tisíc sedemsto eur. Záleží na jeho šikovnosti a tiež na tom, kde pracuje, či je to dedina alebo mesto.
Na blogu sa pýta, či je branie úplatku ospravedlniteľné. „Lekári nie sú iniciátormi ani organizátormi tohto systému, ale sú spolu s pacientmi jeho obeťou. Ospravedlňovať by sa mali podľa môjho názoru politici, ktorí toto všetko svojim pacientom a lekárom spôsobujú,“ odpovedá si.
Ďalej nabáda, aby sme boli realistami a úplatky hodnotili z morálneho hľadiska opatrne. „Buďme realistami a preto by som sa skôr opýtal: Je dnes úplatok pozitívum alebo negatívum? V dnešnom slovenskom zdravotníctve, kedy klasický úplatok častokrát doslova zachraňuje životy by som bol pri jeho hodnotení aj z morálneho hľadiska opatrný.“
To je neuveriteľné, politici musia reagovať
Liptákovým vyjadreniam je naozaj ťažko uveriť. „Sú úplne neuveriteľné. Najmä vyjadrenie, že ak pacient nemá peniaze, má smolu. Ak sa nedostáva dostatok peňazí od štátu k lekárom, treba to riešiť inak, nie vyberaním úplatkov a trestaním pacientov bez peňazí,“ povedala pre Topky Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.
„To čo povedal daný pán počuli všetci, myslím, že jeho vyjadrenia už nepotrebujú ďalší komentár, už by mali konať len orgány činné v trestnom konaní,“ zareagoval šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.
„Mám pocit, že pán Lipták sa skôr zle vyjadril, že neprijíma úplatky, ale dobrovoľné dary. Aj keď je medzi nimi dosť tenká hranica, čo je v skutočnosti dobrovoľný dar. V každom prípade by tie výroky mala preveriť polícia ako aj daňový úrad,“ povedal pre Topky šéf Transparency International Slovensko (TIS) Gabriel Šípoš.
Expert na zdravotníctvo Tomáš Szalay súhlasí, no dodáva, že je to krutá realita Slovenska. „Každopádne však pomenoval realitu, pred ktorou nemôžu politici strkať hlavu do piesku. Predstierajú, že slovenské zdravotníctvo je bezplatné, hoci každodenná realita nás presviedča o opaku.“
Odborná Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL), v ktorej je Lipták riaditeľom sekretariátu, sa od vyjadrení dištancovala a označila ich za jeho súkromný názor. „Odsudzujeme každé branie a tiež vynucovanie si úplatku. Takéto nezákonné postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti za protihodnotu považujeme za neetické a nemorálne. Každý lekár musí svojmu pacientovi zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho zdravotný stav vyžaduje,“ napísali v stanovisku prezident spoločnosti Peter Makara a viceprezidentka Michaela Macháčová.
Od Liptákových slov sa dištancovalo i Prezídium Slovenskej lekárskej komory (SLK). Zároveň dalo podnet Kontrolnému výboru SLK vo veci podozrenia z porušenia Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka a Deontologického kódexu SLK. „Komora dlhodobo upozorňuje na problematiku nedofinancovania slovenského zdravotníctva, zároveň však odmieta prijímanie neodôvodnených platieb od pacientov ako spôsob riešenia tohto problému,“ napísala v stanovisku.
Beztrestná korupcia a zlé pravidlá
Podľa vlastného prieskumu, ktorý realizovali v TIS za rok 2013 až štvrtina ľudí hlásila, že priamo či nepriamo čelili tlaku na zaplatenie úplatku. „Za posledné tri roky súdy u nás odsúdili piatich lekárov za prijímanie úplatkov vo výške od 1 do 5 tisíc eur. Dostali všetci podmienečné tresty na dva roky,“ tvrdí Šípoš.
Tomáš Szalay kritizuje najmä chýbajúce pravidlá. „Liptákove riešenie – živelný výber poplatkov či darov – nahrádza chýbajúce pravidlá, ktoré mal nastaviť regulátor (ministerstvo). Ten sa však tvári, že problém nejestvuje, resp. že stačí v parlamente schváliť zákaz poplatkov a problém prestane existovať. No, neprestane,“ myslí si odborník z Health Policy Institute.
Súhlasí s ním aj Šípoš. „Na jednej strane silne odsudzujem krivé chrbtice lekárov, že úplatky berú. To by sme ako krajina veľmi zle dopadli, keby brali úplatky všetci, čo majú pocit, že sú nedofinancovaní. Na druhej strane k tomu však prispievajú aj politici, ktorí pacientom populisticky sľubujú priširoké spektrum služieb zadarmo bez toho, aby ho reálne aj zafinancovali v rozpočte.“ To následne vytvára nesplniteľné nároky, ktoré ľudia riešia úplatkami. Štát by mal nastaviť preto efektívne pravidlá, ako zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Zlé výpočty
Lipták sa v priznaní odvolával na zlé financovanie systému, kde prepadávajú peniaze a nedostávajú sa reálne k pacientovi. Na jednom z jeho blogov opisoval, aké ťažké je prežiť z peňazí od pacientov. „Od poisťovní dostávam v priemere 2 € na pacienta mesačne. Ročne je to cca 24 € na pacienta. Moje ročné náklady predstavujú cca 36 € na pacienta. Každý mesiac stojím pred problémom ako zabezpečiť chýbajúce 1 euro na pacienta tak, aby som mohol pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a neskrachoval,“ napísal ešte na konci roku 2013.
Tomáša Szalaya však táto kalkulácia prekvapuje. „Keďže pracujem v jednom našom projekte veľmi intenzívne so všeobecnými lekármi, a poznám ich čísla, táto Liptákova kalkulácia ma dosť prekvapuje,“ myslí si.
A pýta sa, aká je štruktúra jeho výnosov a nákladov. „Ak by mal pod tisíc päťsto až tisíc osemsto, môže to byť napäté. Ale ak ich má viac, tak dosahuje významné výnosy z rozsahu. Skrátka – potom, čo on sám otvoril Pandorinu skrinku, mal by tieto svoje čísla verejne obhájiť,“ uzavrel Szalay.
