RYBÔ - Presne pred 91 rokmi sa na Slovensku v noci zo 6. na 7. februára 1924 v lesníckej osade Rybô odohrala najväčšia lavínová tragédia. Sneh zasypal 22 ľudí, z ktorých 18 zahynulo. Nános lavíny bol taký veľký, že sa neroztopil ani cez leto. Vozy, ktoré šli dolinou, tak prechádzali cez snehový tunel.
Záplavy snehu osudného dňa zaliali časť obce Staré Hory v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre. Obrovská lavína sa uvoľnila na juhovýchodných svahoch Krížnej (1 574 m n. m.) a jej nános sa zastavil až v hornej časti osady Rybô, kde strhol a zasypal tri domy a ďalšie dva domy poškodil. Vzala životy 18 ľuďom a prežili len štyria. Najmladším z nich je Benjamín Strmeň, ktorý mal v tej dobe necelé tri mesiace. Ďalšími, ktorí prežili pád tejto lavíny, boli jeho rodičia a ich sused. Rodine Strmeňovcov vtedy zahynulo v lavíne 5 detí. Niektoré obete lavíny vyhrabávali spod miestami 35-metrového nánosu aj niekoľko týždňov.
Príbeh Benjamína Strmeňa
Benjamín Strmeň si večer 6. februára 1924 pamätať nemôže. Mal vtedy len tri mesiace a bol najmladším členom rodiny Strmeňovcov, ktorá žila na hornom konci osady Rybô. Mozaiku jeho príbehu si dal dokopy až po rokoch na základe spomienok jeho rodičov, susedov a ďalších obyvateľov osady.
Večer spal malý Benjamím vo svojej kolíske na najlepšom mieste pri peci. Traja z jeho piatich súrodencov išli spať k nižšie položeným susedom a dvaja spali na peci nad ním. Snežilo a fúkal silný vietor. Otec už niekoľký krát musel vstať a ísť zatvoriť dvere, ktoré vietor roztváral dokorán. „Asi sme aj my mali ísť spať k susedom ...“ vzdychol si a ľahol si späť k žene. Zavýjajúci vietor im spať ale nedal. Zrazu nastal veľký rachot. Benjamínových rodičov obrovský tlak vyhodil z postele a lavína ich vliekla dole dolinou niekoľko desiatok metrov. Mali obrovské šťastie, že zostali na jej povrchu. Jeho mama bola do pol pása v snehu. Otec ju holými rukami vyhrabal a odniesol do najbližšieho domu, ktorý lavína nezasiahla. Na kolísku spadla časť šindľovej strechy a vznikol tak priestor, kde bol vzduch.
Po tom, ako domy skončili pod záľahou snehu, hľadali Benjamína rodičia aj susedia. Keď sa už vzdávali nádeje, počul vraj niekto spod snehu mravčanie. O pol druhej ráno, teda asi po štyroch hodinách od pádu lavíny, sa maličký Benjamín Strmeň narodil druhýkrát. Jeho piati súrodenci také šťastie nemali. Všetci v lavíne zahynuli.
Po tragédii Strmeňovci bývali v susednej Valentovej, neskôr sa usadili v Hornom Jelenci. Do rodiny im neskôr pribudli ešte tri deti. Benjamín na hory ani na sneh napriek tragédii nezanevrel. Naopak, aj pri vysokom veku je dodnes známy lyžiarskej verejnosti ako úspešný pretekár v bežeckých disciplínach, pričom vyhral desiatky súťaží.
Snehové podmienky a priebeh počasia
Podľa dobových záznamov bolo začiatkom februára 1924 vo Veľkej Fatre veľké množstvo snehu a fúkal vietor o sile víchrice. Na hrebeňoch Krížnej sa vplyvom silnej víchrice tvorili nezvyčajne veľké preveje. Vzhľadom na orientáciu svahov musel v tomto období fúkať prevažne vietor západných smerov. Tento vietor zároveň previeval nový sneh do žľabov nad osadou Rybô a previaty sneh na záveterných svahoch vytvára nestabilné snehové dosky a vankúše, ktoré sú veľmi nebezpečnými lavínovými útvarmi. Podľa dobových záznamov navyše silno snežilo. Ľudia, bývajúci na konci Hornojeleneckej doliny, si uvedomovali reálnu hrozbu lavín a odchádzali na noc k nižšie bývajúcim príbuzným.
Dobové informácie hovoria aj o menšej lavíne, ktorá sa uvoľnila z južného svahu Repištia krátko pred samotnou lavínou z Krížnej. Nános tejto menšej lavíny sa zastavil až v doline, kde vytvoril menšiu, ale pravdepodobne veľmi dôležitú hrádzu. Simulácie pomocou dynamických numerických modelov ELBA+ a RAMMS totiž ukázali, že táto hrádza spôsobila určité spomalenie a pribrzdenie nánosu veľkej lavíny zo svahov Krížnej. Ak by tam nános menšej lavíny nebol, je pravdepodobné, že nános veľkej lavíny by sa zastavil podstatne nižšie v osade, kde by zasypal oveľa viac domov a ľudí.
Príčina tragédie
Prvotnú príčinu lavínovej tragédie treba hľadať najmä v zlom lesnom hospodárstve. Ľudia žijúci v tejto lokalite pri snahe rozšíriť pasienky pre svoj dobytok vyrúbali lesy nad osadou Rybô a strmé svahy a rizne pod Krížnou tak ostali holé, zarastené iba trávou. Drsnosť povrchu sa tým pádom výrazne znížila a vzniknuté pasienky nedokázali efektívne zadržať masy snehu pri zlých snehových podmienkach. V súčasnosti už takého riziko, najmä vďaka efektívnemu zalesneniu, hrozí minimálne.
Na osadu sa zosunulo 600 000 ton snehu!
Dráha lavíny bola dlhá približne 2 500 m a pri svojom páde prekonala výškový rozdiel 760 m. Celková plocha uvoľneného snehu bola približne 800 000 metrov štvorcových. V nánose sa nachádzalo podľa odhadu približne 2 400 000 metrov kubických snehu s odhadovanou hmotnosťou 600 000 ton. Takáto lavína vyvinula logicky veľmi veľký nárazový tlak (do 800 kPa) a vysokú rýchlosť (do 50 m/s). Na svojej dráhe strhla približne 1 200 m3stromov. Podľa dnešnej medzinárodnej klasifikácie lavín by sa táto lavína zaradila do kategórie „veľmi veľké lavíny“ (najväčšia veľkosť podľa tejto klasifikácie).
Nebola to prvá lavína v Rybô!
Lavíny nad osadou Rybô neboli úplne výnimočné. Podľa kroniky obce Staré hory zasiahla osadu Rybô v tej istej lokalite aj lavína zo 17. marca 1751. Lavína vtedy zabila 10 osôb, zničila 8 domov a zahynulo v nej 53 kusov dobytka. Obe uvedené lavíny spadli zo strmých a odlesnených svahov Krížnej.
Text: Jozef Richnavský, Milan Lizuch