BLAHOVÁ/BRATISLAVA – Obyvatelia Štúrova a maďarského Ostrihomu čakali neuveriteľných päťdesiatsedem rokov, kým opravia most ponad rieku Dunaj, ktorý ich spájal už od roku 1585 (vtedy pontónový most).
Naposledy ho zničili ustupujúce nemecké jednotky 26. decembra 1944. O budúcnosti mosta diskutovali už od roku 1964 zmiešané slovensko-maďarské pracovné komisie, nikdy ale neprišli k pozitívnemu záveru. V polovici 80. rokov minulého storočia vznikla v oboch mestách na podnet občanov komisia pre jeho obnovu.
Po desaťročnej práci sa komisii podarilo získať príspevok z Európskej únie (EU) z programu Phare. 27. augusta 1999 sa na bilaterálnej schôdzke v obci Blahová (okres Dunajská Streda) stretli vtedajší premiéri Slovenskej republiky (SR) Mikuláš Dzurinda a Maďarskej republiky (MR) Viktor Orbán.
Skonštatovali, že už nič nebráni tomu, aby podpísali medzištátnu dohodu o výstavbe mosta Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihom. Následne, 31. augusta túto dohodu prerokovala a schválila vláda SR. Na úrovni premiérov bola podpísaná 16. septembra 1999.
Rezortní ministri oboch krajín Jozef Macejko (SR) a Kálmán Katona (MR) podpisovali zmluvu o výstavbe mosta so slovensko-maďarským konzorciom GanzIS 6. októbra 2000 v Budapešti. Konzorcium tvorili maďarské firmy Ganz a Közgép a slovenská firma Inžinierske stavby a.s. Košice. S obnovou mosta sa začalo 17. októbra 2000.
Rekonštrukcia mosta stála 11,7 milióna eur. Desať miliónov eur poskytla EU, zvyšok sa financoval z rozpočtov oboch krajín. Sedemdesiat percent nákladov si vyžiadala oceľová konštrukcia, ktorú zhotovila maďarská firma.
Čistenie koryta Dunaja, zvýšenie pilierov mosta, zdvihnutie konštrukcie a ochranu proti korózii, ako aj úpravu povrchu komunikácie na moste a príjazdových cestách zabezpečovala slovenská strana. Zrekonštruovaný dunajský most medzi Štúrovom a Ostrihomom slávnostne otvorili obaja premiéri (M. Dzurinda a V. Orbán) s komisárom Európskej komisie pre rozšírenie EÚ Günterom Verheugenom 11. októbra 2001.
Most spája obe mestá na 1718,5 km rieky Dunaj. Dĺžka premostenia je 509 m. Dva krajné existujúce oblúky boli obnovené, tri chýbajúce stredné oblúky boli nanovo vyrobené. Pôvodná výška oblúka (7,2 m) bola na žiadosť SR navýšená na 9,5 m. Pri výstavbe sa prvýkrát použila technika kompletizácie na brehu.
Následne sa konštrukcia dopravila po vode a hydraulickým zariadením umiestnila na piliere. Ide o päťpoľovú priehradovú oceľovú konštrukciu s dolnou mostovkou. Na maďarskej strane na ňu nadväzuje malý oceľový most. Most Márie Valérie slúži chodcom a autám do 3,5 tony.
Pôvodný most naplánoval v roku 1893 maďarský architekt János Feketeházy (navrhol aj cestný most v Komárne). Postavila ho firma Cathry Szaléz v roku 1895. 28. septembra toho istého roku ho vysvätil arcibiskup Vaszary Kolos. V deň odovzdania sa využíval bez platenia mýta, inak sa na ňom až do roku 1918 vyberalo mýto. Most mal dĺžku 496 m a zaznamenal aj jeden rekord. Otvor medzi stredovými piliermi meral 118 m.
Na pomenovanie mosta po princeznej Márii Valérii museli získať súhlas od vtedajšieho rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a jeho manželky Alžbety Bavorskej (známej ako Sisi).
