BRATISLAVA - Je voda tovar alebo nie? Podľa jednej z rámcových smerníc EÚ "sa nepovažuje za komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým". Práve na ňu sa odvolávajú organizátori verejnej výzvy, kritizujúci novelu vodného zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorá má umožniť obchodovanie s vodou a jej jednostranný vývoz do zahraničia, a to v obrovskom množstve. Ministerstvo sa však bráni tým, že ňou sleduje iba ochranu našich vodných zdrojov a ide o čisto preventívne opatrenie.
Vo verejnej výzve s názvom "Zastavme budúci vývoz vody", za ktorou stojí RNDr. Elena Fatulová, predsedníčka medzinárodnej organizácie Global Water Partnership Slovensko a Ing. Jaroslav Baran z OZ Rieka, sa píše, že vláda už v minulom roku "súhlasila s vývozom údajne prebytočných zásob podzemných vôd zo Slovenska v množstve do 274 mil. m3/rok (v prepočte 8 688 l/s). To predstavuje 25 % celkového (evidovaného) využiteľného množstva. Ide o masívny vývoz vody, ktorý predstavuje viac ako 80 % celoročnej spotreby vody na Slovensku! Toto množstvo si „privlastnilo“ ministerstvo životného prostredia, ktoré bude tieto obchody priamo organizovať s podnikateľskými subjektmi a svoje rozhodnutia si podľa novely nechá schváliť vládou SR."
Podľa organizátorov ministerstvo tvrdí, že do zákona vkladá prísne požiadavky, ktoré by mali biznisu s vodou zabrániť, ale táto argumentácia je vraj zavádzajúca. Ak by ministerstvo postupovalo podľa európskych smerníc, malo by najskôr vypracovať osobitný program na odber vody, ktorá by sa ako obchodná komodita vyvážala do zahraničia. Takýto program však musí prejsť strategickým posudzovaním a musí byť súčasťou plánov manažmentu povodí.
Občianski aktivisti preto pripravili a podali v rámci pripomienkového konania k novele vodného zákona hromadnú pripomienku proti vývozu vody do zahraničia, ktorú podporilo viac ako 1 600 ľudí. "Všetky predložené argumenty však ministerstvo arogantne odmietlo," uviedli ďalej organizátori vo výzve, ktorou chcú osloviť aj ďalších občanov.
Ministerstvo životného prostredia sa pre Topky vyjadrilo, že predmetnou novelou sleduje ochranu vodných zdrojov a zavedenie prísnych pravidiel pre prípadný vývoz vody za hranice. "Ide o čisto preventívne ochranné opatrenie, ktoré má chrániť národné nerastné bohatstvo v podobe zásob vody. Vývoz vody ani jeho podporu štát neplánuje a nepodporuje. Otázkou je či záujmy verejnosti skutočne zastupujú tí, sa bránia prísnym pravidlám, obmedzeniam a transparentnému procesu a presadzujú súčasný stav, keď je možný predaj vody bez kontroly. Na rokovaní so zástupcami verejnosti neodzneli z ich strany žiadne návrhy, ktoré by zásadne prispeli k riešeniu danej problematiky a zobrali vysvetlenia na vedomie bez ďalších námietok," uviedol komunikačný odbor ministerstva.
Podľa neho aktuálne legislatívne pravidlá prevod a predaj vody za hranice neupravujú a subjekty, ktoré majú povolenie na odber vody, ju v súčasnosti teoreticky môžu predávať za hranice, mať z obchodu neúmerný zisk a nemusia zohľadňovať potreby regiónu a Slovenska. "Ministerstvo je však presvedčené, že preprava a prevod vody cez hranice štátu musí byť pod kontrolou obyvateľov SR prostredníctvom vlády. Štát už v minulosti zaregistroval signály a úvahy o cezhraničnom obchode s vodou. Voda je jedinečné a nenahraditeľné bohatstvo a vlastníctvo štátu, ktorý ju považuje za strategickú surovinu, podobne ako to robia niektoré štáty v prípade ropy. Preto treba stanoviť podmienky, ktoré zohľadňujú potrebu slovenských spotrebiteľov," odkázalo ministerstvo.
To ďalej tvrdí, že podľa nových a jasných pravidiel by bolo možné vodu predávať ako surovinu za hranicami napríklad len v prípade, ak to výskyt, spotreba a budúci predpoklad v lokalite umožňuje a nie je potrebná pre zásobovanie pitnou vodou v danej lokalite. "Cezhraničný predaj však nie je možné zakázať úplne, keďže sme členským štátom Európskej Únie. Novelu vodného zákona ministerstvo predložilo na rokovanie vlády SR. Tá sa ňou zaoberala minulý týždeň a ešte sa k nej vráti," dodalo.
Organizátorka výzvy Elena Fatulová sa v reakcii na stanovisko ministerstva naďalej odvoláva na rámcovú dohodu EÚ, ktorá považuje vodu za naše dedičstvo a nie tovar. Podľa nej označenie vody za strategickú surovinu je divný spôsob, ktorým sa ministerstvo snaží otvoriť cestu vývozu. "Žiadna iná krajina ho neuskutočňuje," povedala pre Topky. Za zamyslenie preto stojí, prečo práve Slovensko je tou, ktorá s ním chce začať.
